Preklad:
Kniha:
Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
1 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, 2 halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. 3 Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. 4 Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. 5 Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. 6 Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. 7 Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. 8 Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. 9 Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. 10 Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. 11 Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. 12 Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. 13 Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. 14 Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, 15 i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. 16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, 17 na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. 18 Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. 19 On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. 20 Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. 21 Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. 22 Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. 23 Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. 24 Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. 25 Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. 26 Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. 27 Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. 28 Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. 29 Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. 30 Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. 31 Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! 32 Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym. 33 Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem. 34 Nech Mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35 Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja!



Najnovšie
ukázať/skryť
Našli ste chybu?
Máte nápad na zlepšenie?
Kontaktujte nás