18. kapitola
Nebeský hlas o páde Babylona
1 Potom som videl aj iného anjela zostupovať z neba: mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem. 2 Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov, 3 lebo všetky národy pili z vína jeho náruživého smilstva a zemskí králi smilnili s ním, i kupci zeme zbohatli z jeho hojnej nádhery. 4 A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag, 5 lebo nahromadilo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprávosti. 6 Odplaťte mu, ako on platieval, zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! 7 Koľko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok. 8 Preto jedného dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi. 9 Plakať a nariekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru. 10 Zďaleka stojac pre hrôzu nad jeho mukami povedia: Beda, beda, veľké mesto Babylon, mesto mocné, že za hodinu pri šlo tvoje odsúdenie! 11 A kupci zeme budú plakať a smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar, 12 tovar zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonoviny, všelijakého náradia z najvzácnejšieho dreva, medi, železa, mramoru, 13 škorice, amónu, tymianu, myrhy, libanonského kadidla, vína, oleja, jemnej múky, pšenice, dobytka, oviec, koní, vozov, otrokov a ľudských duší. 14 Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, odišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac nenájdu! 15 Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú plakať, žalostiť 16 a volať: Beda, beda, veľké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, drahokamom a perlami, 17 že za hodinu spustlo toľké bohatstvo! Každý kormidelník, každý pobrežný plavec, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali 18 a skríkli, keď uzreli dym jeho požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu? 19 Hádzali si prach na hlavu a kričali, plačúc a žalostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, že spustlo za hodinu! 20 Jasaj nad ním, nebo i svätí, i apoštolovia a proroci, lebo Boh súdil a pomstil vás na ňom! 21 Nato silný anjel zdvihol kameň, podobný veľkému žarnovu, a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenájde! 22 Neozve sa v tebe viac hlas citaristov a hudobníkov, ani tých, čo pískajú a trúbia! Nebude v tebe viac nijakého umelca, nijakého umenia! Nebude počuť v tebe klepot mlyna! 23 Nezasvieti v tebe viac svetlo sviece! Nebude počuť v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvojimi kupcami boli veľmoži zeme a svojimi kúzlami si zmámilo všetky národy! 24 Našla sa v ňom krv prorokov, svätých a všetkých povraždených na zemi.