5. kapitola
Boj proti vykorisťovaniu
1 Zrazu sa strhlo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlastným židovským súkmeňovcom. 2 Niektorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a ostali nažive. 3 Niektorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme dostali obilie v tomto hlade. 4 Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi. 5 Naše telá sú predsa také ako telá našich súkmeňovcov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov - a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené, a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným. 6 Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom. 7 Keď som pouvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zodpovednosť šľachticov a predákov a povedal som im: Vy úžerníčite každý na úkor svojho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždenie 8 a povedal som im: My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺkli a nenašli slova. 9 Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi? 10 Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Od pusťme im tento dlh! 11 Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali. 12 Nato odvetili: Vrátime, a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako hovoríš. Vtedy som zavolal kňazov a zaprisahal som ich, že budú podľa toho konať. 13 Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: Nech tak Boh vytrasie z domu i majetku každého jednotlivca, ktorý by nedodržal toto slovo, a nech bude takto vytrasený a prázdny. Nato celý zbor prisvedčil: Amen! Potom oslavovali Hospodina. A ľud robil, ako sľúbil. Nehemiášova príkladná obetavosť
14 Odo dňa, ako ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, to jest za dvanásť rokov, od dvadsiateho až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja ani moji bratia sme nejedli miestodržiteľský chlieb. 15 Predošlí miestodržitelia, ktorí boli predo mnou, zaťažovali ľud a brali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šekelov striebra; aj ich sluhovia využívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16 Ba chytil som sa i do práce na hradbách, hoci sme nezískali pole, a všetci moji služobníci boli tam zhromaždení pri práci; 17 ba pri mojom stole jedávalo asi stopäťdesiat popredných Židov, aj tí, ktorí prichádzali k nám spomedzi pohanov žijúcich okolo nás. 18 To, čo sa pripravovalo na jeden deň: jeden vôl, šesť vybraných oviec a hydina, to bolo pripravované na moje trovy; k tomu každých desať dní hodne rozličného vína, no jednako som si miestodržiteľský dôchodok nenárokoval, lebo robota zaťažovala tento ľud. 19 Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som vykonal pre tento ľud.