Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Kvas farizejov a sadukajov

1 Prišli k Nemu farizeji a sadukaji a pokúšajúc Ho, žiadali, aby im ukázal znamenie z neba.
2 On im však odpovedal: Keď sa zvečerieva, hovorievate: Zore sú zapálené na nebi; bude pekne. 3 A ráno: Obloha je zapálená a zachmúrená, bude búrka. Pokrytci, úkazy na nebi teda viete rozsúdiť, a znamenia časov neviete? 4 Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel. 5 Učeníci prišli na druhý breh, ale zabudli vziať so sebou chlieb. 6 Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! 7 Oni uvažovali a hovorili medzi sebou: To preto, že sme nevzali so sebou chlieb. 8 Ježiš to zbadal a riekol: Ó, maloverní, prečo hovoríte medzi sebou, že nemáte chleba? 9 Či ešte nerozumiete? Či sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí, a koľko košov ste nazbierali? 10 Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí, a koľko košov ste zozbierali? 11 Ako to, že nerozumiete, že nie o chleboch som vám povedal! Varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! 12 Až vtedy porozumeli, že im nepovedal, aby sa varovali kvasu chleba, ale učenia farizejov a sadukajov.

Petrovo vyznanie

13 Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?
14 Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. 15 Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? 16 Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. 17 Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. 20 Potom prísne prikázal učeníkom, aby nehovorili nikomu, že On je Kristus.

Ježiš predpovedá svoje utrpenie

21 Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych.
22 Tu Ho vzal Peter a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať! 23 On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. 24 Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! 25 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. 26 Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 27 Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 28 Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve.