11. kapitola
Vstup do Jeruzalema
1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov 2 a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. 3 A ak by vám niekto povedal: Čo to robíte? - povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho zase sem pošle. 4 I odišli a našli osliatko priviazané o bránu vonku na ceste a odviazali ho. 5 A niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili im: Čo robíte, že odväzujete osliatko? 6 Odpovedali im, ako prikázal Ježiš, a nechali ich. 7 I priviedli osliatko k Ježišovi, kládli naň svoje plášte a On sa posadil naň. 8 Mnohí prestierali plášte na cestu, iní zase ratolesti, nasekané v poli. 9 A tí, čo šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana! 10 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana na výsostiach! Prekliatie figovníka
11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu, a keď si všetko popozeral, išiel s dvanástimi do Betánie, lebo už bolo neskoro. 12 Keď na druhý deň vyšli z Betánie, vyhladol. 13 Uzrúc zďaleka listnatý figovník, podišiel k nemu, či by na ňom niečo nenašiel. Ale keď prišiel tam, nenašiel nič, iba lístie, lebo nebol čas fíg. 14 Preto mu povedal: Nech nikdy viac nikto neje z teba ovocie! Počuli to aj Jeho učeníci. Vyčistenie chrámu
15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice 16 a nikomu nedovolil cez chrám prenášať náčinie. 17 Potom ich učil hovoriac: Či nie je napísané: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov. 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali, ako Ho zahubiť; lebo sa Ho báli, pretože všetok ľud sa veľmi divil Jeho učeniu. 19 Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. Uschnutý figovník
20 Keď včas ráno šli popri figovníku, videli, že je suchý od samého koreňa. 21 Tu sa Peter rozpomenul a povedal Mu: Majstre, figovník, ktorý si preklial; ajhľa, vyschol. 22 Ježiš im však odpovedal: Majte vieru v Boha! 23 Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. 24 Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať. 25 A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. 26 Ale ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. Otázka moci
27 Prišli zase do Jeruzalema, a keď sa prechádzal po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a povedali Mu: Akou mocou to robíš? Alebo kto Ti dal moc, aby si to robil? 29 Ježiš im odpovedal: Opýtam sa vás na niečo, odpovedzte mi; potom vám aj ja poviem, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? Odpovedzte mi! 31 A uvažovali medzi sebou takto: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale povedať, že od ľudí, báli sa ľudu, lebo všetci pokladali Jána za skutočného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme! Riekol im Ježiš: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.