7. kapitola
Nárek nad mravnou skazou
1 Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia, ako paberky po oberačke hrozna. Niet hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce. 2 Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou. 3 Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo. 4 Najlepší z nich je ako bodliak a najpoctivejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi. 5 Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí. 6 Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci. Nádej na Božiu milosť
7 Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. 8 Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom. 9 Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti Nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem Jeho spásonosný skutok. 10 Potom uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej; teraz bude pošliapaná sťa blato na uliciach. 11 To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice. 12 V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému. 13 Ale zem bude pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov. Prosba o zahanbenie národov
14 Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášáne a Gileáde ako za starodávnych čias. 15 Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta. 16 Uvidia to národy a zahanbia sa za všetku svoju moc; položia ruku na ústa, uši im ohluchnú. 17 Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich zámkov, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu. Teba sa budú báť. 18 Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. 19 Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. 20 Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.