Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

Pokúšanie na púšti

1 Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu a Duch vodil Ho po púšti štyridsať dní,
2 kde Ho diabol pokúšal. Nič nejedol v tie dni; a keď sa pominuli, vyhladol. 3 Vtedy Mu povedal diabol: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. 4 Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek ale každým slovom Božím. 5 Nato vyviedol Ho hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a 6 povedal Mu diabol: Dám ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. 7 Ak sa teda pokloníš predo mnou, Tvoje bude všetko. 8 Ježiš mu odpovedal: Preč odo mňa, satan, lebo napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť. 9 Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. 10 Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, 11 a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 12 Odpovedal mu Ježiš: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho.

Ježišovo vystúpenie

14 V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí.
15 Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. 16 Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. 17 I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, 19 a zvestovať vzácny rok Pánov. 20 Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. 21 A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? 23 I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! 24 A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, 26 ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. 27 A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. 28 A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; 29 povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. 30 Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.

Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume

31 Potom zostúpil do galilejského mesta Kafarnaumu a učil ich v dni sobotné.
32 Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná. 33 Bol však v synagóge človek, posadnutý duchom nečistého démona. Tu vykríkol silným hlasom: 34 Hej, čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. 35 Ježiš mu pohrozil a povedal: Mlč a vyjdi z neho! I hodil démon toho človeka medzi nich, potom vyšiel z neho a neuškodil mu. 36 Vtedy prišiel na všetkých úžas a takto hovorili medzi sebou: Čo je to za slovo, že v moci a sile rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú? 37 A rozniesla sa povesť o Ňom po všetkých miestach toho okolia.

Uzdravenie Petrovej testinej a rozličných chorých

38 Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol.
39 Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. 41 Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus.

Cesta po Galilei

42 Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich.
43 On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. 44 A kázaval po galilejských synagógach.