Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Otázka moci

1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3 Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7 Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.

O zlých vinohradníkoch

9 Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas.
10 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12 Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14 Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15 A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19 Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.

O dani

20 Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci.
21 Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. 22 Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? 23 On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: 24 Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. 25 Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26 I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.

O zmŕtvychvstaní

27 Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:
28 Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29 Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30 Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31 i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32 Konečne umrela aj žena. 33 Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34 Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36 Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37 Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38 A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39 Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40 Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.

Čí syn je Mesiáš

41 I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým,
42 keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, 43 dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. 44 Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45 Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: 46 Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách 47 a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.