11. kapitola
2Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi! 3Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. 4A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!20Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 21Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji. 22Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá. 23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 24Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. 27Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo Ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! 28On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho.Jonášovo znamenie
29Keď sa zástupy húfne zhromažďovali, začal hovoriť: Toto pokolenie je pokolenie zlé, hľadá znamenie, ale nedostane sa mu znamenia, iba ak znamenia Jonášovho. 30Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu. 31Kráľovná Juhu povstane na súde s mužmi tohto pokolenia a odsúdi ich. Lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je väčší ako Šalamún. 32Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš.O svetle
33Nikto nezažne sviecu a nepoloží ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú. 34Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy. 35Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; 36ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom.Reč proti farizejom
37Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a posadil sa za stôl. 38Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39Pán mu však povedal: Nuž, vy farizeji čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.