31. kapitola
1 V tom čase - znie výrok Hospodinov - budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela a ony budú mojím ľudom. Hospodinova večná milosť
2 Takto vraví Hospodin: Ľud, ktorý meču unikol, našiel milosť na púšti: keď Izrael vchádzal do svojho odpočinku. 3 Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. 4 Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia. 5 Ešte vysadíš vinice na vrchoch Samárie, tí, čo vysadia, budú aj užívať. 6 Lebo nadíde deň, keď volať budú strážcovia na vrchu Efrajim: Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, svojmu Bohu! Návrat
7 Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. 8 Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. 9 Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj prvorodený. Vo vlasti
10 Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. 11 Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. 12 Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. 13 Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozveselím ich po žiali. 14 Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením - znie výrok Hospodinov. Koniec plaču Ráchel
15 Takto vraví Hospodin: Čuj! V Ráme počuť nárek, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nechce sa dať potešiť pre svojich synov, lebo ich niet. 16 Takto vraví Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja námaha má odmenu - znie výrok Hospodinov - vrátia sa z nepriateľskej krajiny; 17 tvoje potomstvo má nádej, vrátia sa synovia na svoje územie - vraví Hospodin. Efrajim - stratený syn
18 Počujem, počujem žalostiť Efrajim: Pokarhal si ma, a ja som sa dal pokarhať ako necvičené teľa. Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine; 19 veď po svojom odvrátení cítim ľútosť, a keď som pochopil, bijem sa v bedrá. Som zahanbený a pohanený, lebo znášam potupu za svoju mladosť. 20 Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať - znie výrok Hospodinov. Výzva na návrat
21 Postav si míľniky, polož si smerovky, daj pozor na hradskú, na cestu, ktorou si išla. Navráť sa, panna Izrael, navráť sa do týchto svojich miest! 22 Dokedy budeš blúdiť sem i tam, ty dcéra odpadlíčka? Veď Hospodin tvorí čosi nové v krajine; žena sa vráti k mužovi. Požehnanie na konci vekov
23 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Keď zmením ich údel, budú si ešte povrávať v Judsku a v jeho mestách tieto slová: Požehnaj ťa Hospodin, ty príbytok spravodlivosti, ty vrch svätosti. 24 Usadí sa tam Júda spolu so všetkými svojimi mestami: roľníci, aj tí, čo kočujú so stádom. 25 Lebo občerstvím ustatú dušu a prahnúcu dušu uspokojím. 26 Nato som sa prebudil a rozhliadol sa; môj spánok mi bol príjemný. 27 Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď obsejem dom Izraela a dom Júdu semenom ľudí i semenom zvierat. 28 A ako som sa usiloval vytrhávať, rúcať, búrať, nivočiť ich a spôsobiť im pohromu, tak sa budem usilovať stavať a vysádzať ich - znie výrok Hospodinov. 29 V tých dňoch už viac nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno, a synom stŕpli zuby. 30 Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby. Nová zmluva
31 Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. 32 Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov. 33 Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch - znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 34 Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov - lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem. Trvanie Izraela
35 Takto vraví Hospodin, ktorý slnko určuje za svetlo vo dne, mesiac a hviezdy kladie za svetlo noci, ktorý búri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno: 36 Ak tieto poriadky zmiznú spredo mňa - znie výrok Hospodinov - aj potomstvo Izraela prestane jestvovať predo mnou ako národ na všetky časy. 37 Takto vraví Hospodin: Ak možno hore zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, tak aj ja zavrhnem všetko potomstvo Izraela za všetko, čo vykonal - znie výrok Hospodinov. Jeruzalem večne svätým mestom
38 Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vystavené bude Hospodinovo mesto od veže Chananeél až po Rožnú bránu. 39 A meracia šnúra pôjde rovno ďalej ku pahorku Gáréb a obráti sa ku Góe. 40 A celé Údolie mŕtvol a obetného popola, aj všetky polia po potok Kidron až po roh Konskej brány, smerom na východ, budú posvätné pre Hospodina; nikdy viac nebudú zrúcané ani zbúrané.