9. kapitola
1 Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. 2 Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. 3 Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. 4 Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. 5 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. 6 Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí. Boží súd nad severnou ríšou Izraela
7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael; 8 všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví: 9 Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami. 10 Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov: 11 Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. 12 Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá. 13 Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň. 14 Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom. 15 Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení. 16 Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. 17 Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu. 18 Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom. 19 Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena, 20 Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá.