6. kapitola
1 Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, 2 učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to, ak Boh dovolí, aj vykonáme. 4 Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého 5 a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, 6 a potom predsa odpadli - aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu. 7 Veď zem, ktorá vpíja dážď, často na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva obrábaná, dostáva požehnanie od Boha; 8 ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrodná, blízka kliatbe a jej konečným určením je, aby bola spálená. Nádej na dospievanie
9 Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení o lepšom, totiž, že dosiahnete vykúpenie. 10 Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete. 11 Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení. 13 Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba 14 takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha. 17 Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou, 18 aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej. 19 Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu, 20 kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.