8. kapitola
Modlárstvo v jeruzalemskom chráme
1 V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší Júdu sedeli predo mnou. I dopadla tam na mňa ruka Hospodina, Pána. 2 Ale hľa, videl som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo. 3 Potom vystrel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň. 4 Ajhľa, bola tam sláva Boha Izraela, podobného zjavu, ako som videl v údolí. 5 I riekol mi: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, ajhľa, tu bol severne od brány pri vchode oltár sochy Náruživosti. 6 Riekol mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu páše dom Izraela, ma zaháňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohavnosti uvidíš. 7 Doviedol ma ku vchodu do nádvoria a uvidel som dieru v múre. 8 I riekol mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod. 9 Povedal mi: Vojdi a pozri sa na ohavnosti, ktoré tu pášu. 10 Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene. 11 Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanjá, syn Šáfánov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala hore. 12 Riekol mi: Videl si, človeče, čo pášu starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Lebo si vravia: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu. 13 Povedal mi: Znova uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré pášu. 14 Priviedol ma ku vchodu do brány domu Hospodinovho, obrátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza. 15 Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ako sú tieto. 16 Priviedol ma do vnútorného dvora domu Hospodinovho, a hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov, obrátených chrbtom k chrámu Hospodinovmu a tvárou k východu. Klaňali sa slnku, obrátení na východ. 17 Povedal mi: Videl si, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktoré tu robia? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu zväzok ratolestí. 18 Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.