32. kapitola
Mojžišova pieseň
1 Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst. 2 Nech spŕchne ako dážď moje naučenie, nech moja reč padá ako rosa, ako tichý dážď na zeleň, ako lejaky na pažiť. 3 Lebo ja hlásam meno Hospodinovo; vzdajte česť nášmu Bohu! 4 On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy. 5 Spreneverili sa Mu, pre svoju poškvrnenosť nie sú Jeho synmi, rod zvrátený a znetvorený. 6 Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je On tvojím Otcom, ktorý ťa stvoril? Ktorý ťa učinil a upevnil? 7 Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch starých pokolení, spytuj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! 8 Keď Najvyšší prideľoval dedičstvo národom, keď rozdeľoval synov ľudských, určoval hranice národom podľa počtu Izraelcov. 9 Lebo Hospodinovým podielom je Jeho národ, Jákob je Jeho údelným vlastníctvom. 10 Našiel ho v pustej krajine, kde nevzhľadná divočina vyje, ujal sa ho, staral sa oň, chránil si ho sťa zrenicu oka. 11 Ako orol bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojimi orlíčatmi, tak rozostiera si krídla a berie ho, nesie ho na svojej peruti; 12 Hospodin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha. 13 Doviedol ho na výšiny zeme a živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z kremenného brala, 14 kravské maslo a ovčie mlieko spolu s tukom jahniat, bášánskych baranov a kozlov a najlepším pšeničným zrnom: a pil si šumiacu krv hrozna. 15 No stučnel Ješurún a spyšnel. Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa! Zavrhol Boha, ktorý ho učinil, a opovrhol Skalou svojho spasenia. 16 Hnali Ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami Ho dráždili. 17 Obetovali démonom, ktorí nie sú Bohom, božstvám, ktoré nepoznali, novým božstvám, ktoré nedávno prišli, ktorých sa vaši otcovia nebáli. 18 Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil. 19 Videl to Hospodin a vo svojom hneve zavrhol svojich synov a dcéry 20 a riekol: Skryjem si tvár pred nimi, uvidím, ako sa to s nimi skončí, lebo sú zvráteným pokolením a nevernými deťmi. 21 Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám. 22 Lebo oheň vzplanul pre môj hnev, horí až do hlbín podsvetia, zožiera zem i jej úrodu a plameňom zapaľuje základy vrchov. 23 Nahromadím na nich pohromy, vystrieľam svoje šípy na nich, 24 na hladom zoslabnutých a zožieraných nákazou a jedovatým morom; i zuby šeliem pošlem na nich i s jedom v prachu sa plaziacich hadov. 25 Vonku meč bude oberať o deti a v príbytkoch bude hrôza, ničiaca mládenca i pannu, dojča i šedivú hlavu. 26 Riekol by som: Rozptýlim ich a vyhladím ich pamiatku z ľudstva, 27 keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov, že to protivníci zle pochopia a povedia: Naša ruka zvíťazila; nespôsobil to všetko Hospodin. 28 Lebo sú bezradným národom a niet v nich chápavosti. 29 Keby boli múdri, pochopili by to, porozumeli by, ako sa to s nimi skončí. 30 Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc ľudí a dvaja na útek zahnať desaťtisíc ľudí? Iba ak by ich predala ich Skala a Hospodin ich vydal napospas! 31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala, to môžu posúdiť aj naši nepriatelia. 32 Lebo ich vinič pochádza z viniča Sodomy a z viníc Gomory, ich hrozná sú jedovaté hrozná, strapce majú trpké. 33 Ich víno je dračou otravou a krutým vreteničím jedom. 34 Či nie je to skryté u mňa, zapečatené v mojich pokladniciach? 35 Mne patrí pomsta i odplata pre dobu, keď sa im zakolíše noha, lebo deň ich záhuby je blízko a rýchlo sa blíži to, čo má prísť. 36 Lebo Hospodin zaistí práva svojmu ľudu a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi. Keď uvidí, že stratila sa sila a chráneným i nechráneným je koniec, 37 vtedy riekne: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali, 38 ktorí jedávali tuk ich obetí a pili víno z ich úliatob? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vám záštitou! 39 Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí. 40 Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky! 41 Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka chopí sa súdu, pomstou odplatím svojim protivníkom a odplatím tým, čo ma nenávidia. 42 Opojím krvou svojej strely a môj meč naje sa mäsa s krvou zabitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov. 43 Národy, velebte Jeho ľud, lebo On pomstí krv svojich sluhov, pomstou odplatí svojim protivníkom a zem svojho ľudu zbaví hriechu! 44 Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu. 45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46 povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona. 47 Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili. Boh pripravuje Mojžiša na smrť
48 V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi: 49 Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva. 50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu, 51 pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov. 52 Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš.