7. kapitola
Dom Hospodinov a dom Dávidov
1 Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, 2 kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi. 3 Nátan odpovedal kráľovi: Choď a uskutočni všetko, čo máš v úmysle, lebo Hospodin je s tebou. 4 Tej istej noci však zaznelo Hospodinovo slovo Nátanovi takto: 5 Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Ty by si mi mal vystaviť dom, v ktorom by som prebýval? 6 Veď nebýval som v dome odo dňa, čo som vyviedol Izraelcov z Egypta až podnes, ale chodil som ustavične v stanovom príbytku. 7 Keď som chodil so všetkými Izraelcami, či som aspoň slovíčkom naznačil čo len jedinému izraelskému sudcovi, ktorému som prikázal pásť môj izraelský ľud: Prečo mi nevystavíte cédrový dom? 8 Preto teraz takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od stáda, aby si bol kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. 9 Bol som s tebou všade, kadiaľ si chodil, a vykynožil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov; urobím ti veľké meno podobné menu najväčších na zemi. 10 Dám miesto svojmu izraelskému ľudu a osadím ho, aby býval na vlastnom mieste. Nebude sa viac chvieť a nebudú ho ďalej utláčať zlosynovia ako sprvoti, 11 odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. A dám ti odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov. Okrem toho ti Hospodin oznamuje, že ti postaví dom. 12 Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo. 13 On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho kráľovský trón na veky. 14 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. 15 Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil. 16 Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky. 17 Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia. Dávidova modlitba
18 Vtedy vošiel kráľ Dávid, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? 19 Ešte aj to si pokladal za málo, Hospodine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka, a to je zákon pre človeka, Hospodine Pane. 20 Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty poznáš svojho služobníka, Hospodine Pane. 21 Pre svoje slovo a podľa svojho srdca vykonal si všetky tie veľké veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. 22 Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba. 23 Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud izraelský, ktorý si Boh šiel vykúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hrozné veci: vyhnal si národ a jeho bohov spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. 24 Lebo si si upevnil svoj izraelský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hospodine, stal si sa ich Bohom. 25 Teraz, Hospodine Bože, splň naveky slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril. 26 A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hospodin mocností je Bohom nad Izraelom. Dom Tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred Tebou. 27 Lebo Ty, Hospodine mocností, Bože Izraela, vyjavil si svojmu služobníkovi a riekol: Postavím ti dom. Preto Tvoj služobník našiel odvahu predniesť Ti túto modlitbu. 28 A tak teraz, Hospodine Pane, Ty sám si Boh, Tvoje slová sú pravdivé a Ty si zaľúbil svojmu služobníkovi tieto dobré veci. 29 Preto teraz požehnaj dom svojho služobníka, aby naveky trval pred Tebou, lebo Ty, Hospodine Pane, si hovoril, a Tvoje požehnanie naveky požehná dom Tvojho služobníka.