14. kapitola
Dar jazykov a proroctvo
1 Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; 3 ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. 4 Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje. 5 Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží, aby sa cirkev budovala. 6 A preto, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi, a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo poznania alebo proroctva alebo učenia? 7 Veď aj neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či je to flauta či citara, ak by nevydávali rozdielne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude pripravovať do boja? 9 Tak aj vy, ak nevydáte jazykom zrozumiteľné slovo, kto bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vetra. 10 Veď kto vie, koľko rozličných rečí je na svete, a ani jedna z nich) nie je bez hlasu. 11 Keď teda nepoznám zmysel hlasu, budem cudzincom tomu, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzincom. 12 Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste sa rozhojňovali v nich na budovanie cirkvi. 13 Preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať. 14 Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou, žalmy spievať duchom a žalmy spievať aj mysľou. 16 Lebo ak (len) duchom dobrorečíš, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, za čo si dobrorečil, keď nevie, čo si hovoril? 17 Ty, pravda, krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nevzdeláva. 18 Ďakujem Bohu, že lepšie hovorím jazykmi ako vy všetci, 19 ale v cirkvi radšej chcem prehovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí. 21 V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa tak celý cirkevný zbor zišiel na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi, a prišli by tam prostí alebo neveriaci, či nepovedia, že blazniete? 24 Keby však všetci prorokovali, a prišiel by neveriaci alebo prostý, všetci ho presvedčia, všetci ho posúdia, 25 tajnosti srdca budú zjavené, a tak, padnúc na tvár, bude vzývať Boha a vyznávať: Iste Boh je vo vás! Poriadok služieb Božích
26 Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad - to všetko nech vzdeláva. 27 Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. 28 Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria. 29 Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú. 30 Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí. 31 Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32 Duchovia prorokov poddávajú sa prorokom; 33 lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých zboroch svätých, 34 tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí. 35 Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení. 36 Či od vás vyšlo slovo Božie a či jedine k vám samým prišlo? 37 Ak sa niekto nazdáva, že je prorok, alebo duchovný, nech vie, že je príkaz Pánov, čo vám píšem. 38 Kto však nevie, nech nevie. 39 A tak, bratia moji, snažte sa prorokovať, a jazykmi hovoriť nezabraňujte! 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!