14. kapitola
Nový spev vykúpených
1 Potom som videl: Hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca.14,1 Ez 9,4; Zj 5,6; 7,3.4 2 Počul som zvuk z neba ako zvuk mnohých vôd, ako zvuk veľkého hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako keď citaristi hrajú na svojich citarách.14,2 Ez 1,24; 43,2; Zj 19,6 3 Spievali novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími. Ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.14,3 Ž 33,3; Zj 5,9 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotina Bohu a Baránkovi.14,4 Mt 19,12; 1Kor 6,20; 2Kor 11,2; Jk 1,18 5 V ich ústach sa nenašla lož; sú bez poškvrny.14,5 Ž 32,2; Iz 53,9; Sof 3,13 Posolstvo troch anjelov
6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: Mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu.14,6 Zj 8,13 7 Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“14,7 Ž 18,2-3; 51,7-8; 146,6; Rim 2,5; 2Pt 2,9; Júd 15 8 Za ním nasledoval iný, druhý anjel, ktorý volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva.“14,8 Iz 21,9; Jer 51,7.8; Zj 18,2.3 9 Po nich nasledoval iný, tretí anjel, ktorý mohutným hlasom volal: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku,14,9 Zj 16,2; 19,20 10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.14,10 Gn 19,24; Ž 11,6; 75,9; Jer 25,15; Ez 38,22; Zj 16,19 11 Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena.“14,11 Iz 34,10; Zj 19,3 12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša.14,12 Zj 13,10 13 Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi14,13 Alt. Odteraz blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi.. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi.“14,13 Rim 14,8; Flp 1,21; Heb 4,10 Veľká žatva a vinobranie
14 Potom som videl biely oblak a hľa, na oblaku sedel ktosi podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.14,14 Dan 7,13 15 A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Vrhni14,15 Alt. prilož; dosl. pošli. svoj kosák a žni, lebo nadišla hodina žatvy a úroda zeme dozrela.“14,15 Joel 4,13; Mt 13,39; Jn 4,35 16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá. 17 Potom iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je v nebi, a aj ten mal ostrý kosák. 18 Ďalší anjel vyšiel od oltára. Ten mal moc nad ohňom a mohutným hlasom volal na toho, čo mal ostrý kosák: „Vrhni svoj ostrý kosák a ober strapce vo vinici zeme, lebo jej hrozná dozreli.“ 19 Anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme, a čo obral, vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu.14,19-20 Iz 63,3; Nár 1,15; Zj 19,15 20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytiekla krv až po zubadlá koní na tisícšesťsto stadií14,20 Asi 300 km..