1. kapitola

Pozdrav

1 Pavol, služobník Ježiša Krista, povolaný apoštol, vybraný pre Božie evanjelium, 2 ktoré Boh už dávno prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých Písmach, 3 evanjelium o jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva 4 a podľa Ducha svätosti je ustanovený vzkriesením z mŕtvych ako Boží Syn s mocou, evanjelium o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5 Prostredníctvom neho sme dostali milosť apoštolského poslania, aby sme pre jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. 6 K nim patríte aj vy, ktorých povolal Ježiš Kristus. 7 Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.

Pavlova túžba navštíviť Rím

8 Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, pretože o vašej viere sa šíri zvesť po celom svete. 9 Boh, ktorému z celej duše slúžim evanjeliom o jeho Synovi, mi je svedkom, že vás neprestajne spomínam, 10 že vždy vo svojich modlitbách prosím, žeby mi už konečne raz podľa Božej vôle bolo dopriate dostať sa k vám. 11 Veď vás túžim vidieť, aby som vám odovzdal duchovný dar, aby ste ním boli posilnení, 12 alebo lepšie: aby sme sa navzájom vašou a mojou vierou povzbudili. 13 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz predsavzal prísť k vám, aby som aj u vás, tak ako u iných národov, získal nejaké ovocie, ale až doteraz mi bolo v tom vždy zabránené. 14 Som dlžník Grékom aj barbarom, múdrym aj nerozumným, 15 a tak pokiaľ záleží na mne, som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.

Moc evanjelia

16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. 17 Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.

Vina ľudstva

18 Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde. 19 Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil. 20 Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie, 21 pretože hoci poznali Boha, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. 23 Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24 Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. 25 Božiu pravdu zamenili za lož a korili sa a slúžili stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28 A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. 29 Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to klebetníci, 30 ohovárači, tí, ktorí nenávidia Boha, násilníci, domýšľavci, chválenkári. Vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. 32 Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.