Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

1 Lepšia je bezdetnosť pri cnostnom živote, lebo pamiatka na cnosť je nesmrteľná a uznaná Bohom a ľuďmi. 2 Kde je prítomná, tam jej príklad priťahuje, v jej neprítomnosti po nej túžia. Vo večnosti triumfuje ozdobená vencom ako víťaz v čisto vedenom zápase. 3 Ani veľký kŕdeľ detí bezbožníkov neprinesie úžitok, nerestné výhonky nezapustia koreň do hĺbky a nepoložia pevný základ. 4 Ak totiž aj dočasne vypučia ratolesti, no nestoja pevne, vietor nimi kníše a z koreňa ich vytrhne nápor víchra. 5 Nedorastené konáriky poláme, ich ovocie bude nanič a ako nezrelé sa nebude dať jesť, na nič sa nebude dať použiť. 6 Deti splodené z nezákonných stykov budú pri výsluchu svedčiť o neprávosti svojich rodičov.

Včasná smrť a dlhý život

7 Spravodlivý však dosiahne odpočinok, aj keby náhle umrel.
8 Staroba je totiž počestná nie pre dlhý vek, jej meradlom nie je počet rokov, 9 lebo pre človeka je rozumnosť hodna viac ako šediny a bezúhonný život je hoden viac než vysoký vek. 10 Keďže sa zapáčil Bohu, tešil sa z jeho lásky a pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený. 11 Bol uchvátený, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby klam nezviedol jeho dušu. 12 Očarenie neresťou totiž oslepuje voči dobru a krútňava vášní prevracia neskazenú myseľ. 13 Ten človek dosiahol dokonalosť v krátkom čase, dosiahol plnosť dlhého veku. 14 Veď jeho duša bola milá Pánovi, preto sa poponáhľal vytrhnúť ho zo zla, ktoré ho obklopovalo. Ľudia to videli, ale nepochopili, ani si to nevzali k srdcu, 15 že milosť a zľutovanie je pri jeho vyvolených a jeho ochrana je nad jeho svätými. 16 Spravodlivý svojou smrťou odsudzuje žijúcich bezbožných a mladosť, čo rýchlo dosiahla dokonalosť, mnohoročnú starobu nespravodlivého. 17 Uvidia totiž skon múdreho, ale nepochopia, čo s ním zamýšľal Pán, prečo ho voviedol do bezpečia. 18 Uvidia to a opovrhnú tým, ale sám Pán ich vysmeje. 19 Stanú sa mŕtvolami bez úcty, trvalo budú na posmech medzi mŕtvymi, pretože ich zrazí dolu hlavou a onemejú, vyvráti ich zo základov, nechá ich úplne vyprahnúť ako úhor, stihnú ich bolesti a ich pamiatka zahynie. 20 Na účtovanie svojich hriechov pôjdu zdesení a ich nezákonné činy budú stáť proti nim a usvedčia ich.