Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

Múdrosť viedla dejiny už od stvorenia človeka

1 Múdrosť chránila prvého stvoreného otca sveta, jediného stvoreného, a vytrhla ho z jeho pádu,
2 dala mu moc vládnuť nad všetkým. 3 Keď sa však ten nespravodlivý od nej odvrátil vo svojom hneve, sám zahynul pre svoju bratovražednú nenávisť. 4 Zem, ktorú pre neho zaplavila potopa, znova zachránila múdrosť, keď kormidlovala spravodlivého pomocou obyčajného dreva. 5 Keď sa národy zhromažďovali a boli pritom jednomyseľné v zlobe, ona spoznala spravodlivého a chránila ho, aby bol bezúhonný pred Bohom, ba zachovala ho silným napriek súcitu s vlastným synom. 6 Ona vyslobodila spravodlivého, kým hynuli bezbožní, takže unikol ohňu, ktorý sa spustil na Päťmestie; 7 ešte stále trvá svedectvo ich zla — zostáva dymiaca pustatina, rastliny, ktorých plody nikdy nedozrievajú, soľný stĺp, ktorý sa týči ako pamätník neveriacej duše. 8 Veď tí, čo prešli nevšímavo popri múdrosti, nielenže utrpeli škodu tým, že nepoznali dobro, ale aj pre živých zanechali pamiatku na svoju nerozumnosť, aby sa ani ukryť nedalo to, čím sa previnili. 9 Múdrosť však vytrhla z útrap tých, čo jej slúžili. 10 Keď spravodlivý utekal pred hnevom svojho brata, ona ho viedla po rovných cestách; ukázala mu Božie kráľovstvo a dala mu poznať sväté veci; cez lopotu ho priviedla k bohatstvu a jeho námahu odmenila hojným úspechom. 11 Stála pri ňom, keď čelil hrabivosti utláčateľov, a pomohla mu k bohatstvu. 12 Ochránila ho pred nepriateľmi, zabezpečila ho pred tými, čo mu strojili úklady; tuhý boj rozhodla v jeho prospech, aby poznal, že zbožnosť je mocnejšia ako všetko ostatné. 13 Ona neopustila spravodlivého, keď ho predali, ale vytrhla ho z hriechu. 14 Spolu s ním zostúpila do žalára, keď bol v putách, neopustila ho, kým mu nepriniesla kráľovské žezlo a moc nad jeho utláčateľmi; ako luhárov usvedčila jeho ohováračov a dala mu večnú slávu. 15 Ona oslobodila zbožný ľud a bezúhonné potomstvo od národa utláčateľov. 16 Vstúpila do duše Pánovho sluhu a proti hrozným kráľom sa postavila divmi a zázrakmi. 17 Svätým dala odmenu za ich námahy, viedla ich zázračnou cestou, stala sa im záštitou vo dne, plameňom hviezd za noci. 18 Preniesla ich cez Červené more a previedla ich cez veľkú vodu. 19 Ale ich nepriateľov zaliala a vyvrhla ich z priepastnej hlbiny. 20 Preto sa spravodliví zmocnili koristi bezbožných a ospevovali, Pane, tvoje sväté meno, jednomyseľne chválili tvoju víťaznú ruku. 21 Pretože múdrosť otvorila ústa nemých a dala zreteľne prehovoriť jazyku maličkých.