1. kapitola

Prológ

Zbožnosť a blahobyt Jóba

1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to bezúhonný, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu. 4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili. 5 Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: „Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli.“ Jób to takto robieval ustavične.

Prvá skúška Jóba

6 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan. 7 Hospodin sa opýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ 8 Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.“ 9 Satan odpovedal Hospodinovi: „Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha? 10 Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho stáda sa rozrástli po celej krajine. 11 Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 12 Hospodin odvetil satanovi: „Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu.“ Vtedy satan odišiel spred Hospodina. 13 Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14 prišiel k Jóbovi posol a hlási: „Voly orali a oslice sa pásli popri nich, 15 keď zaútočili Šebania a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 16 Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Chaldejci vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21 a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“ 22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.