Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Nebukadnesarov sen o soche

1 V druhom roku svojho kraľovania mal Nebukadnesar sny. Jeho duch sa znepokojil a nemohol spať.
2 Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejcov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: „Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou poznať ten sen.“ 4 Chaldejci povedali kráľovi po aramejsky: „Kráľ, ži naveky! Rozpovedz svojim služobníkom svoj sen a my ti vysvetlíme jeho význam.“ 5 Kráľ Chaldejcom odpovedal: „Slovo, ktoré vychádza odo mňa, je nezmeniteľné: Ak mi nevyrozprávate môj sen a jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na rumovisko. 6 Ak mi však porozprávate sen a vysvetlíte jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmenu a veľkú poctu. Porozprávajte mi teda sen a jeho význam!“ 7 Odpovedali mu druhý raz: „Nech kráľ rozpovie sen svojim služobníkom a my mu vysvetlíme jeho význam.“ 8 Kráľ odpovedal: „Viem s istotou, že len chcete získať čas, lebo vidíte, že moje slovo je nemenné. 9 Ak mi nevyrozprávate sen, možno si o vás myslieť len jedno: dohodli ste sa navzájom, že predo mnou budete hovoriť lži, až kým sa nezmenia časy. Rozpovedzte mi teda sen a budem vedieť, že mi môžete podať aj jeho výklad.“ 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by bol schopný vysvetliť kráľovu záležitosť, lebo nijaký veľký a mocný kráľ nežiada niečo také od mága, zaklínača alebo Chaldejca. 11 Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká a nik iný ju nedokáže vysvetliť kráľovi okrem bohov. Tí však neprebývajú medzi smrteľníkmi.“ 12 Kráľ sa preto veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov. 13 Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. 14 Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjóchovi, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov. 15 Opýtal sa kráľovského zmocnenca Arjócha: „Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé?“ Nato Arjóch na všetko Daniela upozornil 16 a Daniel si vyžiadal od kráľa čas, aby mu mohol podať výklad. 17 Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju, Míšaela a Azarju, 18 nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies, aby Daniela a jeho druhov nevyhubili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19 Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies 20 a hovoril: „Nech je požehnané Božie meno od vekov až naveky, lebo jeho je múdrosť aj sila. 21 On mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu, 22 on odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva. 23 Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.“ 24 Daniel teda išiel k Arjóchovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: „Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím.“ 25 Nato Arjóch urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: „Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam.“ 26 Kráľ povedal Danielovi, ktorého meno je Béltšaccar: „Máš schopnosť vyrozprávať mi sen, ktorý som mal, a vysvetliť mi ho?“ 27 Daniel kráľovi odpovedal: „Tajomstvo, ktoré kráľ žiada, nie sú schopní kráľovi vysvetliť mudrci, zaklínači, mágovia ani veštci. 28 Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a oboznámi kráľa Nebukadnesara s tým, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia, ktoré ti prebiehali hlavou na lôžku: 29 Kráľ, na lôžku ti prichádzali myšlienky o tom, čo sa má udiať neskôr. Ten, čo odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 Čo sa mňa týka, toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, že by moja múdrosť prevyšovala všetky živé tvory, ale aby bol kráľ oboznámený s významom sna a spoznal myšlienky srdca. 31 Ty, kráľ, videl si akúsi mohutnú sochu. Tá socha bola veľká a jej lesk bol veľmi silný; stála pred tebou a jej výzor naháňal strach. 32 Jej hlava bola z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a bedrá z bronzu. 33 Jej nohy boli zo železa a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. 34 Díval si sa, až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a zasiahol chodidlá sochy, čo boli zo železa a z hliny, a rozdrvil ich. 35 Potom sa železo, hlina, bronz, striebro a zlato naraz rozdrvili a boli ako plevy z letnej holohumnice; zdvihol ich vietor a nikde sa už nenašli. Z kameňa, čo zasiahol sochu, stal sa veľký vrch a zaplnil celú zem. 36 Toto je sen a kráľovi podáme jeho výklad. 37 Ty, kráľ, si najväčší kráľ, ktorého Boh nebies obdaroval silou, mocou a vznešenosťou. 38 Tebe dal do rúk ľudí, poľnú zver a nebeské vtáctvo na každom mieste, kde prebývajú, a nechal ťa nad nimi všetkými vládnuť: Ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľovstvo z bronzu, ktoré bude vládnuť na celej zemi. 40 Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, ktoré drví a rozdrúzga všetko, a ako železo, čo toto všetko rozbíja, bude drviť a rozbíjať. 41 To, že si videl chodidlá a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, znamená, že kráľovstvo bude rozdelené. Bude v ňom niečo z pevnosti železa, pretože si videl železo premiešané s ílovitou hlinou. 42 Prsty chodidiel čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude sčasti mocné a sčasti krehké. 43 To, že si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, znamená, že sa síce budú medzi sebou miešať, ale nebudú súdržní, tak ako sa železo nespojí s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov Boh nebies dá povstať kráľovstvu, ktoré bude trvať naveky, nebude zničené a nebude patriť inému ľudu. Rozdrví všetky tie kráľovstvá a skoncuje s nimi, ono však bude stáť naveky. 45 To, že si videl kameň odštiepený z hory bez zásahu rúk, ktorý rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro a zlato, znamená, že veľký Boh oboznámil kráľa s tým, čo nastane. Sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý.“ 46 Nato kráľ Nebukadnesar padol tvárou na zem, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli nekrvavú kadidlovú obetu. 47 Kráľ Danielovi odpovedal: „Naozaj, tvoj Boh je Najvyšší Boh, Pán kráľov, ten, čo odhaľuje tajomstvá, keďže si bol schopný odhaliť toto tajomstvo.“ 48 Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu premnoho veľkých darov, ponechal mu vládu nad celou babylonskou provinciou a urobil ho hlavným predstaveným všetkých babylonských mudrcov. 49 Daniel si od kráľa vyžiadal, aby do spravovania babylonskej provincie zaradil Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega; sám Daniel však ostal na kráľovskom dvore.