Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Boj o Betsur

1 Zakrátko nato správca ríše Lysias, kráľov poručník a príbuzný, keďže nesmierne ťažko znášal, čo sa prihodilo, 2 zhromaždil na osemdesiattisíc pešiakov a celú jazdu. Vyrazil proti Židom s úmyslom osídliť mesto Grékmi 3 a na chrám uvaliť dane, ako je to inde pri pohanských svätyniach, a že veľkňazský úrad bude každoročne predávať. 4 Pritom nijako nerátal s Božou mocou, spoliehal sa len na svoje desaťtisíce pešiakov, tisíce jazdcov a osemdesiat slonov. 5 Vtrhol do Judska a priblížil sa k Betsuru, opevnenému mestu vo vzdialenosti päť stadií od Jeruzalema. Obkľúčil Betsur. 6 Len čo sa Makabejcovi ľudia dozvedeli, že Lysias oblieha pevnosti, s bedákaním a v slzách so všetkým ľudom prosili Pána, aby poslal dobrého anjela zachrániť Izrael. 7 Sám Makabejec sa ako prvý chopil zbrane a ostatných povzbudzoval, aby spolu s ním podstúpili nebezpečenstvo a išli pomáhať svojim bratom. Vyrazili spoločne plní oduševnenia. 8 Hneď pri Jeruzaleme sa im ukázal jazdec v bielom rúchu a zlatej zbroji, ktorý išiel pred nimi. 9 V tej chvíli začali všetci dobrorečiť milosrdnému Bohu a to im vlialo toľko síl a oduševnenia, že boli pripravení zdolávať nielen ľudí, ale aj najdivšie zvieratá a železné hradby. 10 Napredovali v usporiadanom šíku, majúc nebeského spolubojovníka, lebo Pán sa zmiloval nad nimi. 11 Ako levy sa oborili na nepriateľov a zrazili z nich jedenásťtisíc pešiakov a tisícšesťsto jazdcov. Všetkých ostatných zahnali na útek. 12 Viacerí z nich boli ranení a zachránili si iba holý život. Sám Lysias sa zachránil za cenu hanebného úteku. 13 Nebol však nerozumný. Uvažoval v duchu nad porážkou, akú utrpel, a spoznal, že Hebreji sú neporaziteľní, pretože ich spolubojovníkom je mocný Boh.

Lysiasovo prímerie so Židmi

14 Lysias k nim poslal poslov a prehováral ich, aby sa dohodli na všetkých spravodlivých podmienkach, a že on presvedčí kráľa a donúti ho stať sa ich priateľom. 15 Makabejec mal na zreteli všeobecné blaho, preto súhlasil so všetkými podmienkami, ktoré Lysias navrhol. Kráľ totiž schválil všetko, o čo Makabejec písomne požiadal Lysiasa vo veciach Židov. 16 List, ktorý napísal Lysias Židom, znel takto: „Lysias pozdravuje celý židovský národ. 17 Vyslanci Ján a Absolón mi odovzdali vaše písomné vyhlásenie a žiadali o odpoveď na to, čo sa v nich uvádza. 18 Všetko, čo bolo treba predostrieť aj kráľovi, som mu predložil. Čo bolo prijateľné, to schválil. 19 Ak teda zachováte kladný postoj k dohodnutým veciam, budem sa aj naďalej usilovať, aby som vám vymáhal to, čo je dobré. 20 Pokiaľ ide o podrobnosti, dal som pokyn vašim a aj svojim vyslancom, aby sa s vami dohodli. 21 Majte sa dobre. V roku stoštyridsaťosem, v dvadsiaty štvrtý deň mesiaca Dia Korintia.“ 22 Kráľov list mal takýto obsah: „Kráľ Antiochos pozdravuje brata Lysiasa. 23 Keďže náš otec odišiel k bohom, chceli sme, aby sa obyvatelia kráľovstva mohli nerušene venovať svojim záležitostiam. 24 Dopočuli sme sa, že Židia nesúhlasia so zmenou svojho života podľa gréckych zvykov, ako to prikázal náš otec, ale radšej si chcú zachovať zvyky svojich otcov a žiadajú, aby im boli ponechané ich zákony. 25 My si želáme, aby aj tento národ žil nerušene, preto prikazujeme vrátiť im ich svätyňu a dovoliť im správať sa podľa zvykov svojich predkov. 26 Dobre teda urobíš, keď k nim pošleš poslov a keď im podáš pravicu, aby si uvedomili náš postoj, a tak mohli byť dobrej mysle a v pohode sa venovať svojim záujmom.“ 27 Kráľov list národu znel takto: „Kráľ Antiochos pozdravuje židovskú veľradu a ostatných Židov. 28 Ak sa máte dobre, je to aj naše želanie; pokiaľ ide o nás, aj my sme zdraví. 29 Menelaos nám oznámil, že sa chcete vrátiť a venovať sa svojim veciam. 30 Tým, ktorí sa vrátia do tridsiateho xantika, bude zaručená beztrestnosť a bezpečie. 31 Židia budú môcť zachovávať vlastné predpisy o jedlách a zákony tak ako predtým a nikto z nich nebude nijakým spôsobom stíhaný za priestupky z nevedomosti. 32 Posielam aj Menelaa, aby vás uspokojil. 33 Majte sa dobre. V roku stoštyridsaťosem, v pätnásty deň xantika.“

List Rimanom

34 Aj Rimania im poslali list. Znel takto: „Quintus Memmius a Títus Mánius, vyslanci Rimanov, pozdravujú židovský národ. 35 Aj my súhlasíme s dohodami, ktoré s vami urobil kráľov príbuzný Lysias. 36 Čo sa týka vecí, o ktorých usúdil, že ich treba predostrieť kráľovi, pošlite nám ich okamžite po niekom na preskúmanie, aby sme zvážili, čo je pre vás výhodné. Sme totiž na ceste do Antiochie. 37 Preto sa ponáhľajte a pošlite niekoho, aby sme sa aj my dozvedeli, aká je vaša mienka. 38 Buďte zdraví! V roku stoštyridsaťosem, v pätnásty deň xantika.“