9. kapitola
Piaty zatrúbil; hviezda, majúca kľúč od priepasti; kobylky; ľudia hľadali smrť.
1 A piaty anjel zatrúbil, a videl som hviezdu, ktorá padla s neba na zem, a dal sa jej kľúč od studnice priepasti. 2 A otvorila studnicu priepasti, a vyšiel dym zo studnice jako dym z veľkej pece, a zatmilo sa slnce i povetrie od dymu studnice. 3 A z dymu vyšly kobylky na zem, a dala sa im moc, ako majú moc zemskí škorpióni. 4 A bolo im rečené, aby neškodily tráve zeme ani ničomu zelenému ani niktorému stromu, iba jedine ľuďom, ktorí nemajú pečate Božej na svojich čelách. 5 A bolo im dané, aby ich nezbíjaly, ale aby boli mučení päť mesiacov. A ich mučenie aby bolo jako od škorpióna, keď bodne človeka. 6 A v tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, a nenajdú jej a budú si žiadať zomrieť, ale smrť utečie od nich. 7 A podoby kobyliek boly podobné koňom, prihotoveným do boja, a na ich hlavách bolo čosi jako nejaké koruny, podobné zlatu, a ich tváre boly jako ľudské tváre, 8 a maly vlasy jako ženské vlasy, a ich zuby boly jako zuby ľvov; 9 a maly panciere jako železné panciere, a zvuk ich krýdel ako hrmot vozov mnoho koní, bežiacich do boja. 10 A maly chvosty, podobné škorpiónom, a žihadlá boly v ich chvostoch, a ich moc bola škodiť ľuďom päť mesiacov. 11 A majú nad sebou kráľa, anjela priepasti, ktorému je, hebrejsky meno Abaddon a v gréckom jazyku má meno Apollyon, Zhubca. 12 Jedno beda pominulo a hľa, za týmto prijde ešte dvoje beda. Rozviazanie štyroch anjelov pri Eufrate. Jazdné vojsko zhubné.
13 A šiesty anjel zatrúbil, a počul som jeden hlas zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý stál pred Bohom, 14 ktorý to hlas hovoril šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: Rozviaž tých štyroch anjelov, poviazaných pri veľkej rieke Eufrate. 15 A boli rozviazaní štyria anjeli, ktorí boli prihotovení na hodinu a na deň a na mesiac a na rok, aby pobili tretinu ľudí. 16 A počet vojsk tej jazdy bol dve myriady myriád. Počul som ich počet. 17 A tak som videl kone vo videní aj tých, ktorí sedeli na nich, ktorí mali ohnivé panciere a hyacintové a sírové. A hlavy koní boly jako hlavy ľvov, a z ich úst vychádzal oheň, dym a síra. 18 Od toho trojeho bola pobitá tretina ľudí, od ohňa, dymu a od síry, ktoré vychádzaly z ich úst. 19 Lebo moc koní je v ich ústach a ich chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a majú hlavy a nimi škodia. Ale ľudia nerobili pokánia.
20 A ostatní ľudia, ktorí neboli pobití ranami, ani neurobili pokánia zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom a modlám, zlatým a strieborným, medeným a kamenným a dreveným, ktoré nemôžu ani vidieť ani počuť ani chodiť; 21 ani neurobili pokánia zo svojich vrážd ani zo svojich čarov ani zo svojho smilstva ani zo svojich krádeží.