Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

Štyria anjeli na štyroch uhloch zeme, držiaci vetry.

1 A potom som videl štyroch anjelov, ktorí stáli na štyroch uhloch zeme a držali štyri vetry zeme, aby nevial vietor na zemi ani na mori ani na niktorý strom.
2 A videl som iného anjela, ktorý vystupoval od východu slnca a ktorý mal pečať živého Boha a kričal veľkým hlasom na štyroch anjelov, ktorým to bolo dané, aby škodili zemi a moru, 3 a hovoril: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, dokiaľ nepopečatíme služobníkov nášho Boha na ich čelách.

Z každého pokolenia zapečatených dvanásť tisíc.

4 A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z každého pokolenia synov Izraelových;
5 z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; 6 z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; 7 z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; 8 z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených;

Nesčíselný zástup pred trónom.

9 Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách,
10 a kričali velikým hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi! 11 A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch živých bytostí a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu 12 a hovorili: Ameň. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda našemu Bohu na veky vekov. Ameň.

Z veľkého súženia.

13 A jeden zo starcov odpovedal a riekol mi: Kto sú títo oblečení v tom dlhom bielom rúchu a odkiaľ prišli?
14 A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. 15 Preto sú pred trónom Božím a svätoslúžia mu dňom i nocou v jeho chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, bude stániť nad nimi. 16 Nebudú viacej lačnieť ani nebudú viacej žízniť, ani nebude na nich dorážať slnce ani nijaké horko. 17 Lebo Baránok, ktorý leží prostredkom trónu, ich bude pásť a bude ich vodiť k prameňom vôd života, a Bôh sotrie každú slzu s ich očí.