3. kapitola
Vystúpenie Jána Krstiteľa.
1 V tých dňoch prišiel Ján Krstiteľ a kázal na Judskej púšti 2 a hovoril: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. 3 Lebo toto je ten predpovedaný skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 4 A ten istý Ján mal svoj odev z veľblúdej srsti a kožený opasok okolo svojich bedier, a jeho pokrmom boly kobylky a poľný med. 5 Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem i celé Judsko a celé okolie jordánske, 6 a krstení boli od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. 7 A keď videl i mnoho farizeov a sadúceov, že idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu? 8 Neste tedy ovocie, hodné pokánia, 9 a nedomnievajte sa, že môžete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, že Bôh môže z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti. 10 A už aj je sekera priložená na koreň stromov; každý tedy strom, ktorý nenesie dobrého ovocia, sa vytína a hádže na oheň. 11 Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom, 12 ktorý má svoju vejačku vo svojej ruke a prečistí svoje humno a shromaždí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. Ježiš pokrstený od Jána.
13 Vtedy prišiel Ježiš od Galilee k Jordánu, k Jánovi, aby bol pokrstený od neho. 14 Ale Ján mu veľmi bránil a hovoril: Mne je treba, aby som bol pokrstený od teba, a ty ideš ku mne? 15 Ale Ježiš odpovedal a riekol mu: Nechaj teraz, lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravedlivosť. Vtedy ho nechal. 16 A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorily sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý sostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. 17 A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.