11. kapitola
Jánovi poslovia u Pána a Pánovo svedoctvo o Jánovi.
1 A stalo sa, keď dokončil Ježiš dávať svojim učeníkom rozkazy, že odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách. 2 A Ján, keď počul v žalári o skutkoch Kristových, poslal dvoch svojich učeníkov 3 a riekol mu: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného? 4 A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo čujete a vidíte: 5 slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, a chudobným sa zvestuje evanjelium, 6 a blahoslavený je ten, kto by sa nepohoršil na mne. 7 A keď oni odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? 8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, tí, ktorí nosia mäkké rúcho, sú v kráľovských domoch. 9 Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka. 10 Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 11 Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on. 12 A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho. 13 Lebo všetci proroci aj zákon prorokovali až po Jána. 14 A chcete-li prijať, on je Eliáš, ktorý mal prijsť. 15 Kto má uši, aby počul, nech počuje! Kto sa nechce dať usvedčiť o hriechu, toho neusvedčíš.
16 No, komu mám pripodobniť toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú svojim kamarádom a hovoria: 17 Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne, jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste. 18 Lebo prišiel Ján nejediac ani nepijúc, a hovoria: Má démona; 19 prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoria: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov. A je ospravedlnená múdrosť od svojich detí. Pán karhá nekajúce mestá.
20 Vtedy začal karhať mestá, v ktorých sa udialo najviac jeho divov, že neučinily pokánia: 21 Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by vo vrecovine a v popole boly činily pokánie. 22 No, hovorím vám, že Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie v deň súdu ako vám. 23 A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla; lebo keby sa v Sodome boly dialy divy, ktoré sa dialy v tebe, bola by zostala až do dnešného dňa. 24 Avšak hovorím vám, že zemi Sodomänov bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe. Pán chváli Otca. Volá obtiažených.
25 Toho času odpovedal Ježiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám, 26 áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. 27 Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. 29 Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; 30 lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.