1. kapitola
Povolanie za proroka
1 A stalo sa tridsiateho roku, štvrtého mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som bol medzi zajatými na rieke Chebáre, že sa otvorily nebesia, a videl som videnia Božie. 2 Piateho dňa toho mesiaca (a to bol piaty rok zajatia kráľa Jojachina) 3 stalo sa zreteľne slovo Hospodinovo k Ezechielovi, synovi Búziho, kňazovi, v zemi Chaldejov, na rieke Chebáre, a bola tam nad ním ruka Hospodinova. 4 A videl som a hľa, búrlivý vietor prišiel od severa, veľký oblak a plápolajúci oheň a vôkol neho žiara dookola, a zprostred neho sa videlo čosi na pohľad ako žeravý kov, zprostred toho ohňa. 5 A zprostred neho bolo vidieť podobu štyroch živých bytostí, a toto bola ich tvárnosť: maly podobu človeka. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štyri krýdla. 7 A ich nohy boly rovné, a spodok ich nôh bol ako spodok nohy teľaťa, a leskly sa na pohľad ako vyleštená meď. 8 A pod ich krýdlami bolo vidieť ruky človeka po ich štyroch stranách, a všetky štyri maly svoje tváre a svoje krýdla. 9 Ich krýdla boly pospájané jedno s druhým; neobracaly sa, keď išly, každá išla smerom svojej tvári. 10 A podoba ich tvári bola jako tvár človeka; po pravej strane maly všetky štyri tvár leva, z ľavej strany maly všetky štyri tvár vola a maly, všetky štyri, aj tvár orla. 11 Ich tváre a ich krýdla boly oddelené shora. Každá mala dve krýdla, ktoré spájaly všetky, a dve, ktoré kryly ich telá. 12 Každá išla priamo smerom svojej tvári. Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly; neobracaly sa, keď išly. 13 A podoba tých živých bytostí bola na pohľad ako žeravé uhlie; horely na pohľad ako fakle; to chodilo pomedzi tie živé bytosti, a oheň mal žiaru, a z ohňa vychádzal blesk. 14 A tie živé bytosti odbehávaly a zase sa navracovaly na pohľad ako blesk. 15 A keď som hľadel na tie živé bytosti, videl som, že hľa, po jednom kolese bolo na zemi vedľa tých živých bytostí, vo štyri smery jej tvári. 16 Kolesá a ich práca boly na pohľad ako farba taršíš, a všetky štyri maly jednu a tú istú podobu a boly na pohľad aj ich práca, jako keby bolo bývalo koleso v kolese. 17 Keď išly, išly na svoje štyri strany; neobracaly sa, keď išly. 18 A čo do ich lúkotí, boly vysoké a strašné, a ich lúkote boly plné očí kolom dookola, ich všetkých štyroch. 19 Keď išly živé bytosti, išly aj kolesá vedľa nich, a keď sa povzniesly živé bytosti od zeme, povzniesly sa aj kolesá. 20 Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly, ta, kam chcel ísť Duch; a kolesá povznášaly sa spolu vedľa nich, lebo duch živej bytosti bol v kolesách; 21 keď išly tamtie, išly, a keď stály, stály; a keď sa povzniesly tamtie od zeme, povzniesly sa kolesá spolu s nimi, lebo duch živej bytosti bol v kolesách. 22 A nad hlavami tých živých bytostí bola podoba oblohy, na pohľad ako hrozný kryštál, roztiahnutá nad ich hlavami shora. 23 A pod oblohou ich krýdla rovné, obrátené jedno k druhému. Každá mala dve, ktoré prikrývaly z jednej, a každá mala dve, ktoré prikrývaly z druhej strany ich telá. 24 A počul som zvuk ich krýdel ako zvuk mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, keď išly, zvuk hukotu jako ruch tábora. Keď stály, spustily svoje krýdla. 25 A bolo čuť hlas zponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavou. A keď tedy stály, spustily svoje krýdla. 26 Shora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na pohľad ako kameň zafír a na podobe trónu bola podoba na pohľad ako človek, na ňom shora. 27 A videl som niečo jako farbu žeravého kovu, niečo na pohľad ako oheň, čím bola obňatá dookola, od vidu jeho bedier a hore; a od vidu jeho bedier a dole som videl čosi na pohľad ako oheň, a ten na pohľad ako človek mal žiaru dookola. 28 Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, taká bola na pohľad tá žiara dookola. To bol zjav podoby slávy Hospodinovej. A keď som to videl, padnul som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.