11. kapitola
1 Len čo Isus odovzdal prikázania svojim dvanástim učeníkom, odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách. 2 Keď Ján počul vo väzení o Christových skutkoch, poslal dvoch zo svojich učeníkov, 3 aby Mu povedali: Ty si Ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? 4 A Isus im odpovedal a hovoril: Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: 5 Slepí opäť vidia a chromí chodia, malomocní sa očisťujú a hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje Evanjelium. 6 A blažený je ten, kto sa na mne nepohorší. 7 A keď títo odchádzali, začal Isus hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Azda trstinu, zmietanú vetrom? 8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. 9 Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, aj viac ako proroka. 10 Lebo on je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam môjho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou. 11 Veru, hovorím vám, nepovstal medzi narodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa. Ale najmenší v Kráľovstve nebeskom je väčší ako on. 12 Odo dní Jána Krstiteľa až doteraz sa Kráľovstvo nebeské získava s námahou a tí, ktorí sa namáhajú, sa ho zmocňujú. 13 Lebo všetci proroci i Zákon prorokovali až po Jána. 14 A ak to chcete prijať, on je Eliáš, ktorý má prísť. 15 Kto má uši, aby počúval, nech počúva. 16 K čomu však prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, ktoré vysedávajú na trhoviskách, pokrikujú na svojich druhov a hovoria: 17 Pískali sme vám a netancovali ste, spievali sme vám žalospevy a nenariekali ste. 18 Lebo prišiel Ján, ktorý nejedol, ani nepil, a hovoria: Má démona. 19 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoria: Hľa, človek, žráč a pijan vína, priateľ mýtnikov a hriešnikov. A múdrosť bola ospravedlnená jej deťmi. 20 Vtedy začal karhať mestá, v ktorých sa udialo najviac Jeho mocných činov, pretože sa nekajali. 21 Beda ti, Chorazin! Beda ti Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidóne boli stali mocné činy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a popole. 22 Preto vám hovorím, že Týru a Sidónu bude znesiteľnejšie v deň súdu ako vám. 23 A ty Kafarnaum, ktorý si sa vyvýšil až do neba, do pekla sa zrútiš. Lebo keby sa v Sodome boli stali tie mocné činy, ktoré sa stali v tebe, bola by zostala až dodnes. 24 Preto hovorím vám, že zemi Sodomskej bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe. 25 V tom čase Isus pokračoval a hovoril: Velebím Ťa, Otče, Pane neba a Zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si to prostodušným. 26 Áno, Otče, lebo tak sa ti to zaľúbilo. 27 Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, iba Otec; ani Otca nikto nepozná, iba Syn a ten, komu to chce Syn zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. 30 Veď moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké.