10. kapitola
1 Vstal a odišiel odtiaľ do krajov Judska za Jordánom. A znova sa k Nemu zišli zástupy a On ich učil, ako mal vo zvyku. 2 I pristúpili farizeji a pýtali sa Ho, aby Ho pokúšali: Či smie muž prepustiť ženu? 3 On im odpovedal: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 Oni vraveli: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť. 5 No Isus im povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 Avšak od počiatku stvorenia Boh ich učinil ako muža a ženu. 7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej žene 8 a dvaja budú jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje! 10 A v dome sa Ho učeníci znova na to pýtali. 11 On im povedal: Každý, kto prepustí svoju ženu a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12 A ak žena prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží. 13 Tu Mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci bránili prinášajúcim. 14 Keď to Isus videl, namrzený im povedal: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo Božie. 15 Veru, hovorím vám, kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. 16 I bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. 17 A keď sa vydával na cestu, ktosi k Nemu pribehol, kľakol si pred Ním a pýtal sa Ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal večný život? 18 Isus mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevyslovíš krivé svedectvo, nebudeš podvádzať, cti si otca i matku. 20 Ale on Mu povedal: Učiteľ, všetko toto som zachovával od svojej mladosti. 21 Vtedy sa Isus láskavo zahľadel naňho a povedal mu: Jedno ti ešte chýba: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď, vezmi svoj kríž a nasleduj ma! 22 On však pri tomto slove zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal veľký majetok. 23 Isus sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do Kráľovstva Božieho tí, čo majú bohatstvo! 24 Učeníci sa nad Jeho slovami zarazili, no Isus sa znova ozval a povedal: Dietky, ako ťažko je vojsť do Kráľovstva Božieho tým, čo sa spoliehajú na bohatstvo! 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Kráľovstva Božieho. 26 Oni sa ešte viac divili a hovorili si: Kto potom môže byť spasený? 27 Isus sa pozrel na nich a hovoril: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. 28 Tu začal hovoriť Peter a povedal Mu: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za Tebou. 29 Isus odpovedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto kvôli mne a pre Evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, 30 aby teraz, v tomto čase nedostal stonásobne viac; domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými. 32 Boli však na ceste, vystupovali do Jeruzalema a Isus išiel pred nimi; oni však boli zarazení a so strachom išli za Ním. A opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo Ho očakáva: 33 Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, i odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom; 34 a budú sa Mu posmievať, zbičujú Ho, opľujú a zabijú; ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 35 Tu pristúpili pred Neho Jakub a Ján, synovia Zebedejovi, a hovorili Mu: Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo Ťa poprosíme. 36 On sa ich opýtal: Čo chcete, aby som vám urobil? 37 I povedali Mu: Daj nám, aby sme sedeli jeden po Tvojej pravici a druhý po Tvojej ľavici v Tvojej sláve. 38 Na to im Isus povedal: Neviete, o čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? 39 Oni Mu vraveli: Môžeme. Isus im povedal: Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení. 40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne; dostane sa to tým, ktorým je to pripravené. 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Isus si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorí sa pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude. Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom, 44 a kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby si dal posluhovať, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. 46 I prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. 47 Keď počul, že je to Isus Nazaretský, začal kričať a hovoril: Isus, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí naň naliehali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Isus sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! I zavolali slepého a vraveli mu: Neboj sa! Vstaň, volá ťa! 50 A on zhodil zo seba plášť, vyskočil a prišiel k Isusovi. 51 Isus mu odpovedal a opýtal sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu povedal: Učiteľ, aby som videl! 52 Na to mu Isus povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď videl a šiel za Ním po ceste.