Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

1 Keď však skončil všetky svoje slová, ktoré ľud počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2 Sluha istého stotníka, ktorého si (tento) veľmi cenil, bol chorý a dokonával. 3 Keď však počul o Isusovi, poslal k Nemu starších zo Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Isusovi, naliehavo Ho prosili a hovorili: Zaslúži si, aby si mu vyhovel. 5 Miluje totiž náš národ a aj synagógu nám on vystaval. 6 Isus teda šiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, poslal k Nemu stotník priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto ani seba som nepovažoval za hodného ísť k Tebe. Ale povedz len slovo a môj služobník ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; poviem tomuto: Choď! a ide, a inému: Poď! a príde, a svojmu sluhovi: Urob to! a urobí. 9 Keď to Isus počul, zadivil sa. Potom sa obrátil k zástupu, ktorý Ho nasledoval, a povedal: Hovorím vám, ani v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu uzdraveného. 11 I stalo sa potom, že išiel do mesta, ktoré sa volá Nain. Išli s Ním mnohí Jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12 Ako sa však priblížil k mestskej bráne, hľa, práve vynášali mŕtveho, jediného to syna matky, a tá bola vdova. A mnoho ľudí z mesta išlo s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, prišlo Mu jej ľúto a povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil, dotkol sa már a tí, ktorí niesli, zastali. I povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť; a dal ho jeho matke. 16 Tu sa všetkých zmocnil strach, oslavovali Boha a hovorili: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A táto zvesť sa o Ňom rozniesla po celom Judsku a okolí. 18 Všetko toto oznámili Jánovi jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Isusovi 19 s odkazom: Ty si Ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď však tí muži prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s odkazom: Ty si Ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 21 On práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Isus im odpovedal a hovoril: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú (z mŕtvych), a chudobným sa zvestuje Evanjelium. 23 A blažený je ten, kto sa na mne nepohorší. 24 Keď však Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25 Nuž čo ste vyšli vidieť? (Azda) človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú prepychovo, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Čo teda ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, ešte viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho posla pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví cestu pred Tebou. 28 Lebo hovorím vám, že medzi narodenými zo žien niet väčšieho proroka nad Jána Krstiteľa, avšak najmenší v Kráľovstve Božom je väčší ako on. 29 A všetok ľud, ktorý to počúval, aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť a dali sa pokrstiť Jánovým krstom. 30 Ale farizeji a zákonníci zavrhli Boží zámer, aký s nimi mal, a nedali sa mu pokrstiť. 31 Vtedy Pán povedal: Ku komu teda prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, ktoré vysedávajú na trhoviskách, navzájom na seba pokrikujú a hovoria: Pískali sme vám – a netancovali ste, nariekali sme – a neplakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý nejedol chlieb, ani nepil víno, a hovoríte: Démona má. 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ mýtnikov a hriešnikov. 35 A múdrosť je ospravedlnená všetkými jej deťmi. 36 Ktorýsi farizej Ho však prosil, aby jedol s ním. I vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto. 37 Tu žena, (známa) v meste ako hriešnica, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobku masti. 38 S plačom pristúpila odzadu k Jeho nohám, slzami začala Mu ich máčať a utierať vlasmi svojej hlavy. Bozkávala Mu nohy a mazala ich masťou. 39 Keď to však videl farizej, ktorý Ho pozval, povedal si: Keby Tento bol prorok, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa Ho dotýka; lebo je hriešnica. 40 Odpovedal mu Isus a riekol: Šimon, chcem ti niečo povedať. On Mu odvetil: Učiteľ, povedz! 41 Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov: jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Povedz teda, ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon odpovedal: Nazdávam sa, že ten, ktorému odpustil viac. On mu však hovoril: Správne si usúdil. 44 Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš tú ženu? Vošiel som do tvojho domu a nepodal si mi vody na nohy, avšak táto svojimi slzami zmáčala mi nohy a svojimi vlasmi poutierala. 45 Nepobozkal si ma, ale táto, ako som vošiel, neprestala bozkávať mi nohy. 46 Hlavu si mi olejom nepomazal, ale táto myrom pomazala mi nohy. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa však málo odpúšťa, ten málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo s Ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!