6. kapitola
1 Stalo sa raz v sobotu, prvú po druhom dni Paschy, keď Isus išiel cez obilné pole, Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. 2 Niektorí z farizejov im však povedali: Prečo robíte to, čo sa v sobotu robiť nemá? 3 Isus sa ozval a povedal im: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on a tí, čo boli s ním? 4 Ako vošiel do domu Božieho, vzal a jedol predkladané chleby a dal aj tým, ktorí boli s ním, hoci ich nemal jesť nik, okrem kňazov. 5 A hovoril im: Syn človeka je Pánom aj soboty. 6 Ešte v inú sobotu vošiel Isus do synagógy a vyučoval. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. 7 Zákonníci a farizeji striehli, či bude v sobotu uzdravovať, aby Ho mali za čo obžalovať. 8 On však vedel o ich zmýšľaní a povedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. 9 Na to im povedal Isus: Pýtam sa vás: Dovolené je v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo ho zahubiť? 10 I poobzeral sa po všetkých a povedal mu: Vystri tvoju ruku! On to urobil a znova bola jeho ruka zdravá ako tá druhá. 11 Ale oni, plní nerozumnosti, zhovárali sa medzi sebou, čo by mali urobiť Isusovi. 12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a v modlitbe k Bohu strávil celú noc. 13 A keď nastal deň, povolal (k sebe) svojich učeníkov a vybral z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: 14 Šimona, ktorého nazval Petrom, jeho brata Andreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, 16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Keď s nimi zostúpil, zastal na rovine a tiež zástup Jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celého Judska a Jeruzalema, z prímoria Týru a Sidónu, 18 ktorí prišli počúvať Ho a dať sa uzdravovať zo svojich chorôb. A boli uzdravovaní aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19 A všetok ten zástup sa Ho usiloval dotknúť, lebo vychádzala z Neho sila a uzdravovala všetkých. 20 A On pozdvihol svoje oči na učeníkov a hovoril: Blažení chudobní (duchom), lebo vaše je Kráľovstvo Božie. 21 Blažení ste, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blažení ste, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blažení budete, keď vás ľudia budú nenávidieť a keď vás budú vylučovať (spomedzi seba) a potupovať a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23 V ten deň sa radujte a plesajte, lebo vaša odplata je hojná v nebi; lebo tak robili ich otcovia prorokom. 24 No beda vám, boháčom, lebo ste ďaleko od svojej útechy. 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. 26 Beda, ak všetci ľudia budú dobré hovoriť o vás, lebo tak robili ich otcovia falošným prorokom. 27 Vám však, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia! 28 Žehnajte tým, ktorí vás preklínajú, modlite sa za tých, ktorí vás urážajú. 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé, a kto ti berie vrchný odev, neodopri mu ani košeľu. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a od toho, kto berie tvoje, nevymáhaj späť. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im. 32 A ak milujete tých, ktorí vás milujú, akáže vám je to odmena? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Keď však dobre robíte tým, čo vám dobre robia, akáže vám je to odmena? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A ak požičiavate tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akáže vám je to odmena? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to zase dostali späť. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, robte im dobre a požičiavajte, pričom nič za to nečakajte! A vaša odplata bude hojná a budete synmi Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte, a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám – mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, pretekajúcu dajú vám do lona. Tou však mierou, akou nameriate, bude namerané vám. 39 A povedal im aj prirovnanie: Či môže slepý vodiť slepého? Či nespadnú obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad svojho učiteľa, ale keď sa zdokonalí, bude každý ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš triesku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku necítiš? 42 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem triesku z tvojho oka, keď sám nevidíš brvno vo svojom oku? Ty pokrytec, najprv vyber brvno zo svojho oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata. 43 Lebo nie je dobrý ten strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako ani planý strom, ktorí rodí dobré ovocie. 44 Každý strom sa poznáva po jeho ovocí. Z tŕnia neoberajú figy, ani z kríkov neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré a zlý človek zo zlého (pokladu) vynáša zlé; veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. 46 Prečo ma oslovujete Pane, Pane, ale nerobíte, čo hovorím? 47 Poviem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich. 48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď sa privalila povodeň a rieka sa oborila na ten dom, nemohla ním otriasť, pretože bol založený na skale. 49 Kto však počul a neplnil, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základu; oborila sa naň rieka a hneď sa zrútil, a pád tohto domu bol veľký.