12. kapitola
1 Šesť dní pred Paschou prišiel Isus do Betánie, kde býval zosnulý Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili Mu tam večeru. Marta posluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s Ním stolovali. 3 Mária vzala funt pravého nardového veľmi drahého myra, pomazala ním Isusovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou myra. 4 Jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, povedal: 5 Prečo nepredali toto myro za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a brával si z toho, čo sa doň vkladalo. 7 Isus však povedal: Nechaj ju, veď to zachovala na deň môjho pohrebu! 8 Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. 9 Veľký zástup Židov sa dozvedel, že je tam, a prišli nielen kvôli Isusovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Veľkňazi sa však dohodli, že zabijú aj Lazára; 11 lebo kvôli nemu mnohí Židia odchádzali a uverili v Isusa. 12 Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatok, dopočul, že Isus prichádza do Jeruzalema. 13 Nabrali palmových ratolestí, vyšli Mu v ústrety a volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela! 14 Isus si našiel osliatko, sadol si naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj Kráľ prichádza, sediac na osľom mláďati. 16 Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Isus oslávený, spomenuli si, že to bolo o Ňom napísané a že Mu to urobili. 17 Zástup, ktorý bol s Ním vtedy, keď Lazára vyvolal z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18 Preto Mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19 Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: Vidíte, že nič nezmôžete? Hľa, svet ide za Ním! 20 Medzi tými, ktorí prišli na Sviatok, aby sa klaňali (Bohu), boli Gréci. 21 Tí teda pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Isusa. 22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Isusovi. 23 Isus im povedal: Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24 Veru, veru, hovorím vám, ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachráni si ho pre život večný. 26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Lebo kto mne slúži, uctí si ho Otec. 27 Teraz je moja duša vzrušená; a čo poviem? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? A veď práve pre túto hodinu som prišiel. 28 Otče, osláv svoje meno! Tu z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim. 29 A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: Anjel prehovoril k Nemu. 30 Isus im odpovedal a hovoril: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd nad týmto svetom; teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32 A ja, keď budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. 33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť. 34 Ale zástup Mu odpovedal: My sme počuli zo Zákona, že Christos zostáva naveky. Ako Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka? 35 Isus im však povedal: Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.Toto Isus povedal, odišiel a skryl sa pred nimi. 37 Toľké znamenia urobil pred nimi, a neverili v Neho, 38 aby sa splnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu, a komu bolo zjavené rameno Pánovo? 39 Preto oni nemohli uveriť, lebo opäť Izaiáš povedal: 40 Zaslepili sa im oči a zatvrdili sa im srdcia, aby očami nevideli a srdcom nerozumeli, a neobrátia sa, aby som ich uzdravil. 41 Toto povedal Izaiáš, keď videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. 42 Avšak aj mnohí z popredných mužov uverili v Neho, ale nevyznali Ho pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy. 43 Lebo ľudskú slávu milovali viac ako slávu Božiu. 44 Isus však zvolal a hovoril: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal. 45 A kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nikto, kto verí vo mňa, neostal v tme. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, Ten mi prikázal, ako mám povedať a čo hovoriť. 50 A viem, že Jeho prikázanie je život večný. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.