4. kapitola
Peter a Ján pred sanhedrinom
1 Kým hovorili k ľudu, náhle prišli kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji 2 a zazlievali im, že na Ježišovej osobe dokazujú vzkriesenie mŕtvych. 3 Uväznili ich a nechali vo väzení do rána, lebo bol už večer. 4 Ale mnohí z tých, čo si vypočuli slovo, uverili; počet mužov vzrástol na päťtisíc. 5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili vodcovia Židov, starší a znalci Zákona. 6 Bol tam veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci z veľkňazského rodu. 7 Postavili ich do stredu a pýtali sa: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?" 8 Vtedy im Peter, naplnený Svätým Duchom, odpovedal: "Vodcovia ľudu a starší! 9 Dnes nás vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil. 10 Nech je známe vám všetkým a celému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý. 11 On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, odhodili a stal sa uholným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení." 13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvážnu otvorenosť a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; poznali, že sú to tí, čo bývali s Ježišom. 14 Keď videli aj uzdraveného človeka stáť pri nich, nevedeli, čo povedať. 15 Kázali im teda vyjsť zo sanhedrinu a radili sa medzi sebou. 16 Hovorili: "Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. 17 Ale aby sa to nešírilo ďaleko medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene." 18 Zavolali ich teda a prikázali im, aby nikdy viac nehovorili ani neučili v Ježišovom mene. 19 Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; 20 lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli." 21 Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov. Modlitba apoštolov v prenasledovaní
23 Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. 24 Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: "Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 25 Ty si skrze Svätého Ducha ústami svojho sluhu, nášho otca Dávida, povedal: Prečo sa búria národy? Prečo ľudia vymýšľajú daromné plány? 26 Králi zeme povstávajú a kniežatá sa spolčujú proti Pánovi a jeho Pomazanému. 27 V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanskými národmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Sluhovi Ježišovi, ktorého si pomazal ako Mesiáša, 28 aby vykonal všetko, čo tvoja moc a tvoje rozhodnutie vopred určili, že sa má stať. 29 A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji sluhovia hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. 30 Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Sluhu Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy." 31 Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo. Prvé kresťanské spoločenstvo
32 Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. 33 Apoštoli veľmi mocne vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Všetci sa tešili veľkej obľube. 34 Tak medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a kládli apoštolom k nohám. Potom sa rozdeľovalo každému podľa toho, kto ako potreboval. Barnabášova veľkodušnosť
36 Aj Jozef, ktorého apoštoli pomenovali Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, Levita, rodom Cyperčan, 37 mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.