14. kapitola
Láska k „slabým“
1 Slabého vo viere sa ujmite a nehádajte sa o názoroch. 2 Niekto si myslí, že môže jesť všetko, slabý je iba zeleninu. 3 Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? Či stojí, alebo padá, to je vecou jeho pána. Ale zostane stáť, lebo Pán má moc podržať ho. 5 Niekto si myslí, že jeden deň je dôležitejší ako druhý, iný ich považuje všetky za rovnaké: nech sa každý pridŕža svojho presvedčenia. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7 Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba nezomiera; 8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme, či umierame, Pánovi sme. 9 Veď Kristus preto zomrel a ožil, aby vládol nad mŕtvymi a nad živými. 10 Prečo teda súdiš svojho brata? A ty, prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred súdnou stolicou Boha. 11 Lebo je napísané: Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou pokľakne každé koleno, každý jazyk bude vyznávať Boha. 12 Tak sa každý z nás bude zodpovedať Bohu za seba. 13 Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. 14 Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo osebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. 15 Ale ak je tvoj brat zarmútený preto, čo ješ, vtedy tvoje správanie nie je vedené láskou. Neprivádzaj svojím jedením do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16 Nech sa nestane príležitosťou na výčitky dobro, ktoré užívate! 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť vo Svätom Duchu. 18 Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19 Hľadajme teda, čo slúži pokoju a vzájomnému rozvoju! 20 Nenič Božie dielo pre jedlo! Všetko je čisté, istotne, ale stane sa zlým pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21 Dobré je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata. 22 Tú vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba samého pred Bohom. Šťastný, kto sa neodsudzuje pre to, čo uznáva za dobré. 23 Ale kto má pochybnosť, jedením sa odsudzuje, lebo nekoná z presvedčenia; všetko, čo nepochádza z presvedčenia, je hriech.