Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

1 Múdrosť si stavia sama svoj dom, hlúposť si ho rúca vlastnými rukami. 2 Kto žije statočne, tým si ctí Jahveho, hriešnik ho svojím životom hanobí. 3 Reči hlúpeho sú prútom na jeho chrbát; slová múdreho sú jeho záchranou. 4 Kde niet volov, prázdna stodola; mocné býky – hojná žatva. 5 Pravdivý svedok nikdy neluhá, ale falošný svedok vydychuje lož. 6 Posmeškár hľadá múdrosť, ale nadarmo; bystrému človeku veda je ľahká vec. 7 Vyhni sa hlúpemu človeku, keď si vybadal, že tára nezmysly. 8 Múdry človek sa dovtípi, ako si počínať; hlúpych ľudí zvádza ich bláznivosť. 9 Hlúpy je príliš pyšný, aby chybu napravil, čestní ľudia sa vedia pomeriť. 10 Každé srdce pozná svoj vlastný žiaľ, ani na jeho radosti sa nepodieľa nikto cudzí. 11 Dom zlých bude zničený, no stan dobrých vydrží nápor. 12 Nejedna cesta vidí sa komusi správna a napokon vedie k smrti. 13 Aj v smiechu srdce môže plakať a radosť skončiť sa žiaľom. 14 Bláznivý duch dostáva trest za svoje výčiny, vážny človek odmenu za svoje skutky. 15 Naivný verí všetkému, čo sa hovorí, rozvážny človek žiada dôkazy. 16 Múdry je opatrný a stráni sa zla, hlúpy sa odvážne vrhá doň. 17 Prchký človek vystrája hlúposti, rozvážny človek najprv rozmýšľa. 18 Blázniví zdedili hlúposť, múdrych ľudí ovenčí koruna vedy. 19 Zlí sa musia dobrým pokloniť a bezbožní skloniť pred dverami spravodlivých. 20 Chudáka nemá rád ani jeho sused, boháč má veľa priateľov. 21 Hriech pácha, kto hladným pohŕda, šťastný je, kto cíti s chudobným. 22 Či neblúdia tí, čo plánujú zlo? Láska a vernosť patria tým, čo robia dobre! 23 Každá robota donáša úžitok, plané reči rodia núdzu. 24 Veda je korunou múdrych, sprostota je hlavnou ozdobou hlúpych. 25 Pravdivý svedok zachraňuje životy, podvodník iba lži rozpráva. 26 Mocný človek, čo si dá záležať na čnostnom živote, buduje útulok aj pre svoje deti. 27 Čnostný život je preveľké dobro, človek sa tak vyhne nástrahám smrti. 28 Množstvom poddaných sa kráľ preslávi, úbytok obyvateľov je skazou kniežaťa. 29 Kto si počína trpezlivo, prejavuje veľkú múdrosť, človek netrpezlivý vystrája hlúposti. 30 Pokojná myseľ dodáva zdravie; žiarlivosť je sťa kostižer. 31 Utláčať biedneho je rúhať sa jeho Stvoriteľovi, dobrým byť k nešťastnému znamená Boha si uctiť. 32 Zlého zničí jeho vlastná zloba, spravodlivého zachráni jeho statočnosť. 33 V rozvážnej mysli prebýva múdrosť, v mysli hlúpeho sa necíti doma. 34 Spravodlivosť privádza národy k sláve; hriechy sú záhubou každého národa. 35 Kráľ dáva svoju priazeň múdremu ministrovi, ale hnevom stíha toho, ktorý ho sklame.