10. kapitola
Vyslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov
1 Potom Pán určil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa chystal ísť. 2 Povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3 Choďte! Pozrite, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4 Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6 Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7 V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! 8 Keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia; 9 uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a hovorte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ 10 Keď prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 11 ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. 13 Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. 14 Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do hádesu sa prepadneš! 16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal." Čomu sa majú apoštoli tešiť
17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!" 18 On im povedal: "Videl som Satana padať z neba ako blesk. 19 Teraz vidíte, že som vám dal moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej moci Nepriateľa, a nič vám neuškodí. 20 No netešte sa tomu, že sa vám poddávajú duchovia, ale tešte sa, že vaše mená sú zapísané v nebi." Evanjelium sa zjavuje jednoduchým. Otec a Syn
21 V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si toto skryl pred múdrymi a učenými a zjavil si to maličkým. Áno, Otče, lebo tebe sa tak páčilo. 22 Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." Výsada učeníkov
23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. 24 Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli." Hlavné prikázanie
25 Tu povstal akýsi znalec Zákona a povedal, aby ho skúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život ako dedičstvo?" 26 Ježiš mu povedal: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" 27 On odpovedal: "Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého!" 28 Ježiš mu povedal: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!" Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi
29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?" 30 Ježiš odpovedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho videl, obišiel ho druhou stranou. 32 Tak isto aj Levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho druhou stranou. 33 No cestujúci Samaritán prišiel k nemu a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich; vyložil ho na vlastné dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva strieborné denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" 37 On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!" Marta a Mária
38 Keď boli na cestách, Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Tá mala sestru menom Mária, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. 40 Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" 41 Ale Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 ale málo je potrebné, len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."