Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Uzdravenie chorého pri Betesdskom rybníku

1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betesda, ktorý má päť stĺpových siení. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda zvíri. 4 Lebo Pánov anjel zostupoval z času na čas do rybníka a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho trápila akákoľvek choroba. 5 Bol tam aj človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a dozvedel sa, že je už dlho chorý, spýtal sa ho: "Chceš byť zdravý?" 7 Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, keď sa voda zvíri. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde." 8 Ježiš mu povedal: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" 9 Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, 10 preto Židia hovorili uzdravenému: "Dnes je sobota. Nesmieš nosiť lôžko!" 11 Ale on odpovedal: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď.‘" 12 Pýtali sa ho: "Kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď‘?" 13 Ale uzdravený nevedel, kto to bol, lebo Ježiš sa vzdialil zo zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14 Neskôr ho Ježiš našiel v Chráme a povedal mu: "Pozri, ozdravel si, nepáchaj už hriechy, aby ťa nepostihlo niečo horšie." 15 A ten človek šiel povedať Židom, že to Ježiš ho uzdravil. 16 Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil také veci v sobotu. 17 Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje aj teraz, aj ja pracujem." 18 Preto sa Židia usilovali ešte väčšmi zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a tak sa robil rovným Bohu.

Reči o Synovom diele

19 Ježiš im odpovedal a hovoril: "Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí aj Syn.
20 Lebo Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a vracia im život, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 Lebo Otec nikoho nesúdi a všetok súd odovzdal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna, tak ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, ožijú. 26 Lebo ako Otec má život v sebe samom, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe samom. 27 A ako Synovi človeka dal mu aj právomoc súdiť. 28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29 a vyjdú: tí, čo robili dobre, vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, vzkriesení pre odsúdenie. 30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 31 Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je platné. 32 Ale je niekto iný, čo vydáva svedectvo o mne, a viem, že je platné svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34 Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35 Ján bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jej svetle. 36 Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tie skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37 Otec, ktorý ma poslal, vydáva svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38 a jeho slovo nemá svoj príbytok vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 39 Vy skúmate Písma, lebo si myslíte, že keď ich máte, máte večný život, a práve ony vydávajú svedectvo o mne, 40 ale vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Ja neprijímam slávu od ľudí, 42 ale vás poznám: vy nemáte v sebe Božiu lásku. 43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Ak príde niekto iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete. 44 Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá prichádza od samého Boha! 45 Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca, iný na vás žaluje: Mojžiš, v ktorého skladáte svoju nádej. 46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47 Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?"