14. kapitola
Veľká suchota
1 Slová, ktoré Jahve povedal Jeremiášovi, keď mala nastať veľká suchota: 2 Júda má smútok, jeho mestá hynú, jeho ľud klesá k zemi, z Jeruzalema sa dvíhajú žalostné výkriky. 3 Ich pastieri posielajú chlapov na vodu, tí idú k cisternám, ale vodu nenachádzajú. Vracajú sa s prázdnymi krčahmi. Sklamaní sú a strápení, zakrývajú si hlavu. 4 Celá zem je popukaná, lebo nebolo v krajine dažďa. Roľníci sú zahanbení, zakrývajú si hlavy. 5 Aj laň na poli, čo práve porodila, opustí svoje mláďa, lebo niet trávy. 6 Divé osly stoja na kopcoch, vetria po vode ako šakaly a oči im hasnú, lebo niet trávy. 7 Zasiahni, Jahve, kvôli svojmu Menu, hoci naše hriechy svedčia proti nám! Vskutku, veľa ráz sme odpadli od teba, zhrešili sme proti tebe. 8 Ó, nádej Izraela, Jahve, jeho Záchranca v ťažkých časoch, prečo sa tváriš v tejto zemi ako cudzinec, ako cestujúci, ktorý sem odbočí iba na noc? 9 Prečo si ako bezradný človek, ako junák, ktorý nevládze pomôcť? Ty si predsa medzi nami, Jahve, veď aj tvoje meno nosíme! Neopúšťaj nás! 10 Toto hovorí Jahve o tomto ľude: "Oni sa radi potĺkajú ďaleko od mojich ciest, blúdia, kade sa im zachce! Preto Jahve nemá v nich záľubu. Teraz si spomína na ich viny a tresce ich za ich hriechy." 11 Potom mi Jahve povedal: "Neprihováraj sa v prospech tohto ľudu, za ich blaho! 12 Aj keď sa budú postiť, nevyslyším ich úpenlivú prosbu. Aj keď mi prinesú celopaly a obety nekrvavé, neprijmem ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom." 13 Ale ja som odpovedal: "Ach, Pane Jahve! Hľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, nebudete trpieť hladom, ale dám vám pravý pokoj na tomto mieste." 14 Vtedy mi Jahve povedal: "Proroci prorokujú lož v mojom mene. Ja som ich neposlal, nedal som im poverenie, vôbec som im nehovoril. Prorokujú vám lživé videnia, bezcenné veštenie a sny svojich sŕdc. 15 Preto takto hovorí Jahve: Títo proroci, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí rozprávajú, že ani meč, ani hlad nezasiahne túto krajinu: mečom a hladom pohynú títo proroci! 16 A ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pohodení na jeruzalemských uliciach, skosení hladom a mečom. A nebude nikto, čo by pochoval ich samých, ich ženy, ich synov a dcéry. Vylejem na nich zlo, ktoré si zasluhujú!" 17 A ty im povedz túto reč: "Moje oči ronia slzy bez prestania, dňom i nocou, lebo môj drahý národ stihla strašná pohroma, bol ranený smrteľnou ranou. 18 Ak vyjdem do poľa, vidím pobitých mečom. Ak sa vrátim do mesta, vidím hrôzy hladu. Tak prorok, ako kňaz sa túlajú krajinou a nevedia si rady." 19 Či si celkom zavrhol Júdu, alebo či sa ti Sion sprotivil? Prečo nás teda biješ tak, že nás už nik nemôže vyliečiť? Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré. Čakali sme, že príde čas na zacelenie rán, ale tu je nová hrôza! 20 Uznávame, Jahve, svoju bezbožnosť, vinu našich otcov. Áno, zhrešili sme proti tebe. 21 Neodvrhni nás pre česť svojho Mena! Nedovoľ, aby bol zneuctený Sion, trón tvojej Slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či niektorý z falošných bohov pohanov môže zoslať dážď? Či azda nebo dáva dážď samo od seba? Či to nie ty, Jahve, Bože náš? V teba dúfame, lebo len ty konáš toto všetko.