19. kapitola
Dávidova bolesť
1 Kráľ bol náramne rozrušený. Vystúpil do siene nad bránou a plakal. Hovoril vzdychajúc: "Syn môj, Absolon, syn môj, syn môj, Absolon! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolon, syn môj, syn môj!" 2 Joabovi oznámili: "Pozri, kráľ plače a smúti za Absolonom." 3 A víťazstvo sa toho dňa zmenilo na smútok pre celé vojsko, lebo vojsko sa v ten deň dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom. 4 Vojsko sa toho dňa vkrádalo do mesta, ako sa vkrádajú vojaci, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 5 Kráľ si zahalil tvár a nahlas bedákal: "Syn môj Absolon, Absolon, syn môj, syn môj!" 6 Vtedy vošiel Joab dovnútra ku kráľovi a povedal: "Dnes si potupil všetkých svojich sluhov, ktorí ti dnes zachránili život i život tvojich synov, tvojich dcér a život tvojich žien i život tvojich vedľajších žien, 7 lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru si ukázal, že ti nezáleží na tvojich vojvodcoch a na tvojich vojakoch, lebo dnes viem, že by sa ti bolo páčilo, keby bol Absolon zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi. 8 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich sluhov, lebo prisahám na Jahveho, že ak nevyjdeš, ani jeden nezostane s tebou tejto noci, a to bude pre teba väčšie nešťastie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz." 9 Kráľ vstal a posadil sa v bráne. Celému vojsku oznámili: "Pozrite, kráľ sedí v bráne!" Vtedy sa celé vojsko dostavilo pred kráľa.Prípravy na Dávidov návrat
Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 10 Vo všetkých izraelských kmeňoch sa všetok ľud hádal. Hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol nás z ruky Filištíncov, a teraz musel utiecť z krajiny pred Absolonom. 11 Absolon zasa, ktorého sme si pomazali za kráľa nad sebou, zomrel v boji. Prečo teda nerobíte nič, aby ste priviedli kráľa späť?" 12 To, čo sa hovorilo v celom Izraeli, došlo až ku kráľovi. Vtedy kráľ Dávid poslal odkaz Sadokovi a Ebjatarovi: "Takto hovorte starším Júdu: ‚Prečo by ste mali byť poslední, kto privedie kráľa domov? 13 Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo ste poslední, kto privedie kráľa späť?‘ 14 A Amasovi povedzte: ‚Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech pridá, ak namiesto Joaba ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy.‘" 15 Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali kráľovi odkaz: "Vráť sa ty a všetci tvoji mužovia!" Príhody pri návrate: Šimei
16 Kráľ sa teda vrátil a prišiel až k Jordánu. Júda prišiel do Gilgalu kráľovi v ústrety, aby pomohol kráľovi cez Jordán. 17 Aj Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurimu, sa ponáhľal s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi. 18 Mal so sebou tisíc chlapov z Benjamína. Aj Ciba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásť synov a dvadsať sluhov vrhli sa do Jordána ešte pred kráľom 19 a robili všetko možné, aby previezli kráľovu rodinu a urobili všetko, čo sa mu len zapáčilo. Šimei, Gerov syn, sa hodil kráľovi k nohám, keď prechádzal cez Jordán, 20 a povedal kráľovi: "Nech mi môj pán nepočíta môj hriech! Nech si nespomína, ako ťa tupil tvoj sluha v deň, keď kráľ, môj pán, vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ neberie k srdcu. 21 Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil, dnes však z celého Jozefovho domu prichádzam prvý v ústrety kráľovi, svojmu pánovi." 22 Nato sa ozval Cerujin syn Abišaj a povedal: "Či si Šimei nezaslúži smrť za to, že preklínal Jahveho pomazaného?" 23 Ale Dávid povedal: "Čo mám robiť s vami, synovia Ceruje, že sa dnes staviate proti mne? Dnes by mal byť niekto usmrtený v Izraeli? Nemám istotu, že dnes som kráľom nad Izraelom?" 24 Potom kráľ povedal Šimeimu: "Nezomrieš." A kráľ sa mu zaprisahal. Meribaal
25 Aj Šaulov vnuk Meribaal vyšiel v ústrety kráľovi. Neošetroval si nohy, ani ruky, nestrihal si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, keď kráľ odišiel, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil. 26 Keď prišiel z Jeruzalema pred kráľa, ten sa ho opýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Meribaal?" 27 On odpovedal: "Môj pán, kráľ, môj sluha ma oklamal. Tvoj služobník mu povedal: ‚Osedlaj mi oslicu, nasadnem na ňu a pôjdem s kráľom,‘ lebo tvoj sluha je chromý. 28 Ohovoril mňa, tvojho sluhu, u kráľa, môjho pána. Ale kráľ, môj pán, je ako Boží anjel, preto urob tak, ako uznáš za dobré. 29 Lebo celý rod môjho otca zasluhoval si smrť od kráľa, môjho pána, ale ty si posadil svojho sluhu medzi tých, čo jedia pri tvojom stole. Akého práva sa ešte môžem dovolávať u kráľa?" 30 Kráľ povedal: "Prečo máš toľko rečí? Moje rozhodnutie je: ty a Ciba si rozdeľte pole." 31 Meribaal povedal kráľovi: "Nech si aj všetko vezme, len keď sa kráľ, môj pán, v pokoji vrátil do svojho domu!" Barzilaj
32 Galaádčan Barzilaj vyšiel z Rogelimu a prišiel s kráľom až po Jordán, aby sa od neho pri Jordáne odobral. 33 Barzilaj bol veľmi starý, osemdesiatročný, on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek. 34 Kráľ povedal Barzilajovi: "Poď so mnou, budem ťa vydržiavať u seba v Jeruzaleme." 35 Ale Barzilaj odpovedal kráľovi: "Koľko rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36 Dnes mám osemdesiat rokov; či viem ešte rozoznať, čo je dobré a čo zlé? Či tvoj sluha vychutnáva, čo je a čo pije? Či môže počúvať hlasy spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj sluha na ťarchu kráľovi, svojmu pánovi? 37 Tvoj sluha len prejde Jordán s kráľom, ale prečo by mi kráľ mal dať takúto odmenu? 38 Dovoľ, prosím, nech sa tvoj sluha vráti: chcem zomrieť vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Ale tu je tvoj sluha Kimham, ten nech ide ďalej s kráľom, mojím pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré." 39 Kráľ povedal: "Nech Kimham ide so mnou, naložím s ním, ako sa ti bude páčiť, a tebe urobím všetko, čo si budeš odo mňa želať." 40 Všetok ľud prešiel Jordán, kráľ prešiel, objal Barzilaja, požehnal ho a on sa vrátil domov. Júda a Izrael sa hádajú o kráľa
41 Kráľ sa uberal do Gilgalu a Kimham šiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok judský ľud a polovica izraelského ľudu. 42 Tu prišli ku kráľovi všetci izraelskí mužovia a pýtali sa ho: "Prečo ťa ukradli naši bratia a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu a celú Dávidovu družinu s ním?" 43 Všetci judskí mužovia odpovedali izraelským mužom: "Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Azda sme jedli na trovy kráľa? Alebo nám on doniesol nejakú čiastku?" 44 Izraelskí mužovia odpovedali judským mužom: "Na kráľa, a to i na Dávida, máme desaťkrát väčší nárok ako vy. Prečo ste nás znevážili? Či sme my prví nehovorili o tom, aby sa náš kráľ vrátil?" Ale reč Júdovcov bola ostrejšia ako reč Izraelcov.