13. kapitola
Amnon zneuctí svoju sestru Tamar
1 Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolon mal krásnu sestru, ktorá sa volala Tamar, a Amnon, Dávidov syn, sa do nej zamiloval. 2 Amnon sa sužoval, že až ochorel pre svoju sestru Tamar, lebo bola pannou a Amnonovi sa zdalo nemožné dopustiť sa niečoho voči nej. 3 Amnon mal priateľa menom Jonadab, syna Dávidovho brata Šimeu. Jonadab bol veľmi prefíkaný človek. 4 Povedal mu: "Prečo ty, kráľovský syn, zo dňa na deň chradneš? Nemohol by si mi to povedať?" Amnon mu povedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolona." 5 Jonadab mu povedal: "Ľahni si na lôžko a rob sa chorým. Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a dala mi niečo jesť; nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘" 6 Amnon si teda ľahol a robil sa chorým. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnon povedal kráľovi: "Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a pripravila pred mojimi očami pár koláčikov, chcel by som jesť z jej ruky." 7 Dávid poslal Tamar do paláca odkaz: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu jedlo!" 8 Tamar išla do domu svojho brata Amnona a on ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláče a koláče dala upiecť. 9 Potom vzala pekáč a vysypala to pred neho, ale on nechcel jesť. Amnon povedal: "Pošlite všetkých preč z mojej izby!" A všetci odišli preč. 10 Nato Amnon povedal Tamar: "Prines mi to jedlo do vnútornej izbičky, chcem to jesť z tvojej ruky." Tamar vzala koláče, ktoré napiekla, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do vnútornej izbičky. 11 Keď mu však podávala jesť, chytil ju a povedal jej: "Poď, ľahni si ku mne, sestra moja!" 12 Ona mu odpovedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Také veci v Izraeli nerobíme. Nepáchaj túto nehanebnosť! 13 Kde sa podejem od hanby? A ty budeš ako dajaký nehanebník v Izraeli! Ale prehovor s kráľom. On ma tebe neodoprie." 14 Ale on ju nechcel počúvať, premohol ju, znásilnil ju a ležal s ňou. 15 Potom Amnona zachvátil veľmi veľký odpor voči nej. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju predtým miloval. Skríkol na ňu: "Vstaň a choď!" 16 Ona mu povedala: "Nie, brat môj, väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil." Ale on ju nechcel počúvať. 17 Zavolal mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal mu: "Zbav ma tejto ženy, vyhoď ju von, zamkni za ňou dvere!" 18 Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo takto sa obliekali kráľovské dcéry, panny. Mládenec ju vyhodil von a zamkol za ňou dvere. 19 Tamar nabrala prachu a sypala si ho na hlavu, roztrhla si dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a odišla nariekajúc, kade kráčala. 20 Jej brat Absolon sa jej pýtal: "To bol s tebou tvoj brat Amnon? Teraz buď ticho, sestra moja, je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu." Tamar zostala v dome svojho brata Absolona opustená. 21 Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval, ale nechcel zapríčiniť bolesť svojmu synovi Amnonovi, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený. 22 A Absolon nepovedal Amnonovi ani slovo, ani v zlom, ani v dobrom, lebo Absolon nenávidel Amnona, pretože zneuctil jeho sestru Tamar. Absolon dá zavraždiť Amnona a potom utečie
23 Po dvoch rokoch bolo u Absolona strihanie oviec v Baal-Chacore, ležiacom blízko Efraima, a Absolon tam pozval všetkých kráľovských synov. 24 Absolon prišiel ku kráľovi a povedal: "Pozri, kráľ, u mňa je strihanie oviec, mohol by si ty a tvoji hodnostári prísť ku mne?" 25 Kráľ odpovedal Absolonovi: "Nie, syn môj, netreba, aby sme išli všetci a boli ti na ťarchu." Absolon naňho naliehal, ale on nechcel ísť a prepustil ho s požehnaním. 26 Absolon odpovedal: "Dovoľ aspoň, aby môj brat Amnon išiel s nami." Kráľ mu odpovedal: "Prečo by mal ísť s tebou?" 27 Ale Absolon naň naliehal, takže poslal s ním Amnona a všetkých kráľovských synov. Absolon pripravil kráľovskú hostinu 28 a svojim sluhom dal tento rozkaz: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovi srdce rozjarené vínom a keď vám rozkážem: "Udrite Amnona!" – zabite ho, nebojte sa, veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní!" 29 Absolonovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im Absolon prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý nasadol na svoju mulicu a utiekli. 30 Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi správa: "Absolon pobil všetkých kráľovských synov, neostal z nich ani jeden!" 31 Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a prestrel sa na zem. Všetci jeho hodnostári stáli s roztrhnutým rúchom. 32 Nato sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Šimeu, a povedal: "Nech si môj pán nemyslí, že pobili všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo iba Amnon je mŕtvy: Absolon to sľúbil ešte toho dňa, keď Amnon zneuctil jeho sestru Tamar. 33 Nuž nech si to môj pán, kráľ, nemyslí a nevraví: ‚Všetci kráľovi synovia zomreli,‘ lebo len Amnon je mŕtvy 34 a Absolon utiekol." Mládenec, ktorý bol na stráži, sa pozrel a videl veľký zástup ľudí prichádzať cestou z Bachurimu. Strážnik to prišiel ohlásiť kráľovi: "Videl som ľudí prichádzať cestou z Bachurimu po úpätí vrchu." 35 Vtedy Jonadab povedal kráľovi: "To prichádzajú kráľovskí synovia; je tak, ako som ja, tvoj sluha, povedal." 36 Sotva to dopovedal, už prišli kráľovi synovia, dali sa kričať a plakať; aj kráľ a jeho hodnostári tiež veľmi plakali. 37 Absolon utiekol, odobral sa ku gešurskému kráľovi Talmajovi, Ammichurovmu synovi. Dávid smútil za svojím synom po celý čas. Joab vyjednáva Absolonov návrat
38 Absolon utiekol a odobral sa do Gešuru; zostal tam tri roky. 39 Kráľov duch sa prestal rozčuľovať na Absolona, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.