1. kapitola
Dávid sa dozvie o Šaulovej smrti
1 Bolo to po Šaulovej smrti, Dávid sa vrátil po porážke Amalekovcov a zostal v Ciklagu dva dni. 2 Tretieho dňa prišiel zo Šaulovho tábora nejaký muž s roztrhanými šatami a s hlavou pokrytou prachom. Keď došiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa. 3 Dávid sa ho opýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" On odpovedal: "Zachránil som sa z izraelského tábora." 4 Dávid mu povedal: "Čo sa stalo? Porozprávaj mi to!" On odpovedal: "Stalo sa, že ľud utiekol z boja, mnohí z vojakov padli a zomreli. Aj Šaul a jeho syn Jonatan zomreli." 5 Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to oznámil: "Ako vieš, že zomrel Šaul a jeho syn Jonatan?" 6 Mládenec, ktorý mu to oznamoval, odpovedal: "Náhodou som sa dostal na vrch Gelboe a videl som, ako sa Šaul opieral o svoju kopiju, ale videl som aj vozy a jazdcov, ktorí ho doháňali. 7 Obrátil sa dozadu, videl ma a zavolal na mňa. Ja som odpovedal: ‚Tu som.‘ 8 On sa ma opýtal: "Kto si?" Odpovedal som mu: ‚Som Amalekovec.‘ 9 Vtedy mi povedal: ‚Pristúp ku mne a zabi ma, lebo ma zachvátil smrteľný závrat, ale život je ešte vo mne!‘ 10 Pristúpil som teda k nemu a zabil som ho, lebo som vedel, že svoj pád neprežije. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svojmu pánovi." 11 Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne všetci mužovia, ktorí boli s ním. 12 Bedákali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatanom, za Jahveho ľudom a za domom Izraela, pretože padli mečom. 13 Dávid sa opýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: "Odkiaľ si?" On odpovedal: "Som synom cudzinca bývajúceho v Izraeli, Amalekovca." 14 Dávid mu povedal: "Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť Jahveho pomazaného?" 15 Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal mu: "Prikroč a zabi ho!" Ten ho zrazil tak, že zomrel. 16 Dávid mu ešte povedal: "Tvoja krv nech padne na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa ťa odsúdili, keď si povedal: ‚Ja som zabil Jahveho pomazaného.‘" Dávidov žalospev nad Šaulom a Jonatanom
17 Dávid zaspieval tento žalospev nad Šaulom a nad jeho synom Jonatanom. 18 Povedal (spev, pri ktorom sa učili Júdovi synovia strieľať z luku; napísaný v Knihe spravodlivého): 19 "Izrael, tvoja ozdoba leží pobitá na tvojich výšinách. Ako padli tí hrdinovia? 20 Neoznamujte to v Gate, nerozhláste po uliciach Aškelonu, aby sa netešili dcéry Filištíncov, aby nejasali dcéry neobrezancov! 21 Vrchy Gelboe, nech na vás nepadne rosa ani dážď, polia zradné! Lebo tam leží zneuctený štít hrdinov, 22 Šaulov štít, ktorý sa neleskne olejom, ale krvou pobitých, tukom hrdinov. Jonatanov luk nikdy necúvol, Šaulov meč sa nevracal naprázdno do pošvy. 23 Šaul a Jonatan, milí a milovaní, v živote i vo smrti neboli rozdelení. Nad orlov boli rýchlejší, nad levov silnejší. 24 Dcéry Izraela, plačte nad Šaulom, ktorý vás odieval purpurom a jemným plátnom, ktorý vám šaty ovešal šperkami zo zlata! 25 Ako padli hrdinovia uprostred boja? Jonatan, nad tvojou smrťou som zarmútený! 26 Želiem za tebou, brat môj, Jonatan. Bol si mi premilý. Tvoja láska mi bola vzácnejšia než láska žien. 27 Ako padli hrdinovia, zahynuli tie bojové zbrane?"