11. kapitola
Pavol sa vidí prinútený chváliť seba samého
1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Ale iste, strpíte ma. 2 Cítim voči vám božskú žiarlivosť. Zasnúbil som vás jednému mužovi, Kristovi, aby som mu vás odovzdal ako čistú pannu. 3 Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo, aby ste sa neodchýlili od úprimnosti voči Kristovi. Veď had tak zviedol Evu svojou ľstivosťou. 4 Ak vám prvý, čo príde, hlása iného Ježiša, ako sme my hlásali, alebo ak ide o prijatie iného ducha, ako ste vy dostali, alebo o iné evanjelium, ako ste prijali, vy to znášate veľmi dobre. 5 A ja myslím, že som neurobil o nič menej ako títo "arciapoštoli". 6 Možno som slabý rečník, ale vedomosti mám; veď sme vám to vo všetkom a pred všetkými ukázali. 7 Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som vám zadarmo hlásal evanjelium, ponížiac seba, aby som vás povýšil? 8 Iné Cirkvi som olupoval prijímajúc od nich plat, aby som vám slúžil. 9 Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa, aj v budúcnosti sa budem chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. 10 Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik nevezme v krajoch Achajska. 11 Prečo? Preto, že vás nemilujem? Boh to vie. 12 Čo robím, budem robiť aj naďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú zámienku ukázať sa, že sú takí ako my, čím sa vychvaľujú. 13 Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. 14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15 Nie je teda divné, keď aj jeho sluhovia sa vydávajú za sluhov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, ako sú ich skutky. 16 Znovu hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný; a ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. 17 Čo poviem, nepoviem podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, ktorý si myslí, že sa má čím chváliť. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. 19 Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. 20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. 21 Na vašu hanbu hovorím: akoby sme sa ukázali slabí. No ak si niekto v niečom trúfa, hovorím ako nerozumný, trúfam si aj ja. 22 Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraelci? Aj ja. Sú Abrahámovi potomkovia? Aj ja. 23 Sú Kristovi sluhovia? (Poviem bláznovstvo!) Tým viac aj ja, oveľa viac v namáhavých prácach, oveľa viac väznený, nesmierne viac bitý. Často v nebezpečenstve smrti. 24 Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, 25 tri razy som bol bičovaný, raz kameňovaný, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň na morskej hlbine. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27 v namáhavých prácach, v únave, v častom bdení, o hlade a smäde, v častých pôstoch, v zime a nahote. 28 A okrem toho deň čo deň na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je zvádzaný na hriech, aby to aj mňa nepálilo? 30 Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojimi slabosťami. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil, 33 ale oknom ma spustili v koši cez hradby, a tak som mohol uniknúť jeho rukám.