Preklad:
Kniha:
Jákob sa zmocňuje požehnania
1 Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: Syn môj! On mu odvetil: Tu som. 2 Nato prehovoril: Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. 3 Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov. 4 Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem. 5 Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, 6 Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: 7 Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem. 8 Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: 9 Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá. Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. 10 Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie. 11 Jákob však matke Rebeke povedal: Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. 12 Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania. 13 Matka mu však odpovedala: Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich. 14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15 Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. 16 Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. 17 Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. 18 Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj? 19 Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať. 20 Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh. 21 Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie. 22 Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove. 23 Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. 24 A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ezáv? Ten odvetil: Som. 25 Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. 26 Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma! 27 On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. 28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu! 29 Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať! 30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. 31 On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať. 32 Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv. 33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný. 34 Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa! 35 On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie. 36 Ezáv povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie? 37 Izák odpovedal Ezávovi: Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba? 38 Ezáv odpovedal otcovi: Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec! Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39 Jeho otec Izák mu odpovedal: Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej. 40 Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije. 41 Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba. 42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. 43 Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. 44 Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. 45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň? 46 Rebeka potom povedala Izákovi: Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?



Najnovšie
ukázať/skryť
Našli ste chybu?
Máte nápad na zlepšenie?
Kontaktujte nás