Preklad:
Kniha:
Abrahámova pohostinnosť
1 Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2 Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3 Povedal: Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka. 4 Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5 Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi. Oni odpovedali: Urob, ako vravíš. 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy! 7 Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom. 9 Spýtali sa ho: Kde je tvoja manželka Sára? Odpovedal: Tu, v stane. 10 Hospodin povedal: O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna. Sára počúvala za vchodom do stanu. 11 Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. 12 Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec. 13 Hospodin povedal Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla? 14 Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna. 15 Sára však zapierala a povedala: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: Určite si sa smiala.
Abrahámova prosba za Sodomu
16 Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. 17 Hospodin povedal: Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? 18 Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. 19 Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil. 20 Hospodin povedal: Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť. 22 Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. 23 Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? 24 Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? 25 Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo? 26 Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu. 27 Abrahám odpovedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. 28 Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto? Nezničím, povedal, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť. 29 On však vravel ďalej a spýtal sa: Možno sa ich tam nájde len štyridsať. Odpovedal: Pre štyridsiatich to neurobím. 30 Abrahám povedal: Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím: Azda sa ich tam nájde len tridsať, a on odpovedal: Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať. 31 Abrahám ďalej povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať? Odpovedal: Nezahubím ich ani pre dvadsiatich. 32 Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím. 33 Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.



Najnovšie
ukázať/skryť
Našli ste chybu?
Máte nápad na zlepšenie?
Kontaktujte nás