18. kapitola
Abrahámovo pohostinstvo
1 A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi 3 a povedal: "Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; 4 donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! 5 Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!" Oni odpovedali: "Urob, ako vravíš!" 6 Abrahám sa poponáhľal do Sárinho (oddelenia) stanu a povedal: "Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!" 7 Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. 9 Tu sa ho opýtali: "Kde je tvoja žena Sára?" On odpovedal: "Tu v stane." 10 Vtedy mu on povedal: "O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. 11 Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. 12 Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: "Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!" 13 Tu Pán povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: "Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?" 14 Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!" 15 Sára zapierala: "Ja som sa nesmiala!" Bála sa totiž. On však povedal: "Nie. Smiala si sa." Ohlásenie trestu nad Sodomou
16 Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. 17 A Pán prehovoril: "Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! 18 Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. 19 Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe zachovávať Pánovu cestu, konať podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil Abrahámovi všetko, čo mu prisľúbil." 20 Preto Pán povedal: "Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť." Abrahámova prosba
22 Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. 23 Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: "Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? 24 Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? 25 Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!" 26 Pán mu povedal: "Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu." 27 Abrahám však začal znova a povedal: "Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. 28 Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?" On odpovedal: "Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť." 29 A on mu ďalej hovoril: "A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?" On odpovedal: "Neurobím to kvôli štyridsiatim." 30 Potom povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?" Odpovedal: "Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať." 31 A zasa povedal: "Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?" A on odvetil: "Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim." 32 A ešte povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?" On odpovedal: "Nezahubím kvôli desiatim." Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.