1. kapitola

Napomenutie k múdrosti

1 Príslovia izraelského kráľa Šalamúna,
2 aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam, 3 aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti; 4 aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu. 5 Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť, 6 chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje. 7 Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.

Výstraha pred zvodcami

8 Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky,
9 lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle. 10 Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj! 11 Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny, 12 pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu; 13 nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou; 14 hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec; 15 syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov! 16 Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv. 17 Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia. 18 Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu. 19 Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má.

Múdrosť káže kajať sa

20 Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas.
21 Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči: 22 Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie? 23 Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová. 24 Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku; 25 nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali, 26 ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza, 27 keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie. 28 Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu. 29 Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, 30 moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: 31 Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi. 32 Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov. 33 Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.