7. kapitola
1 Keď chcem zmeniť údel svojho ľudu, keď chcem uzdraviť Izrael, vychádza najavo hriech Efrajima i neresť Samárie. Lebo pášu podvody, zlodej sa vlamuje do domu, na ulici plieni húf lupičov. 2 Ale neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny; ich činy ich teraz obkľučujú, dostali sa pred moju tvár. 3 Svojou nešľachetnosťou obveseľujú kráľa a svojou lžou kniežatá. 4 Všetci sú cudzoložníci, sú ako rozpálená pec, ktorú pekár prestáva prehrabúvať, keď už zamiesil cesto, pokiaľ nenakysne. 5 V deň nášho kráľa od sily vína chorejú kniežatá. Naťahuje ruku k posmievačom. 6 Lebo ich srdce horí pre ich zákernosť; po celú noc spí ich hnev, ráno horí ako planúci oheň. 7 Všetci sú rozpálení ako pec, takže si požierajú vládcov. Všetci ich králi padli, nikto z nich nevolá ku mne. 8 Efrajim sa mieša s národmi; Efrajim sa stal neobráteným posúchom. 9 Jeho silu cudzozemci stravujú, on to však nebadá; aj šediny ho obsypali, on to však nebadá. 10 Pýcha Izraela svedčí proti nemu; ale nevracajú sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a pritom všetkom Ho nehľadajú. 11 Efrajim je ako holubica, prostá, bez rozvahy. Privolali Egypt, išli do Asýrie. 12 Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť, pozrážam ich ako nebeských vtákov, potrestám ich pre ich nešľachetnosť. 13 Beda im, že odbehli odo mňa. Záhuba na nich! Bočia odo mňa! Ja ich chcem vykúpiť, oni však hovoria o mne lži. 14 Nevolajú ku mne zo srdca, ale zavýjajú na svojich lôžkach. Robia si krvavé zárezy kvôli obiliu a muštu, bočia odo mňa. 15 Ja som ich poučoval a ramená im posilňoval, ale oni proti mne zlé vymýšľajú. 16 Obracajú sa k Baalovi, sú ako záludný luk. Ich kniežatá padnú mečom pre svoj zlostný jazyk. To im bude na posmech v Egypte.