10. kapitola
Koniec kráľovstva i modlárstva
1 Izrael je bujný vinič, nasadil ovocie. Čím viac ovocia mal, tým viac oltárov namnožil; čím krajšia bola jeho krajina, tým krajšie boli jeho posvätné stĺpy. 2 Úlisné je ich srdce; teraz budú pykať za vinu; On zrúca ich oltáre, spustoší ich posvätné stĺpy. 3 Teraz už vravia: Nemáme kráľa, lebo sme sa nebáli Hospodina. A čo môže spraviť kráľ pre nás? 4 Reči šíriť, krivo prisahať, zmluvy uzavierať, takže právo vyrastá ako jedovatá burina na poľných medziach. 5 Obyvatelia Samárie strachujú sa o bétávenské teľa; jeho ľud trúchli nad ním a jeho žreci budú kvíliť nad ním, nad jeho slávou, ktorá odstúpila od neho. 6 Aj ono bude odnesené do Asýrska ako poplatok veľkráľovi. Hanbu si utŕži Efrajim, Izrael sa zahanbí pre svoje predsavzatie. 7 Samársky kráľ zahynie ako vetvička na vode. 8 Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela; bodľačie a tŕnie vzrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás! a pahorkom: Padnite na nás! 9 Hrešil si od dní Gibey, Izrael; tam ostali. Nezastihne ich vojna v Gibei proti prevráteným synom? 10 Prišiel som už, pokarhám ich; národy sa zhromaždia proti nim, keď budú pokarhaní pre svoju dvojitú vinu. 11 Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti, a ja som jej položil jarmo na krásnu šiju; zapriahnem Efrajim, Júda bude orať, Jákob bude brániť. 12 Rozsievajte si podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky! Preorte si úhor, lebo tu je čas hľadať Hospodina, dokiaľ nepríde a neskropí vás spravodlivosťou. 13 Vy ste však orali bezbožnosť a žali prevrátenosť, jedli ste ovocie klamu. Pretože si dúfal vo svoje vozy a v množstvo svojich hrdinov, 14 poplach nastane v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú spustošené, ako Šalman spustošil Bét-Arbél v čase vojny: matky so synmi boli roztrieskané. 15 Tak naložím s vami, dom Izraela, pre vašu veľkú neprávosť. V búrke nadobro zahynie izraelský kráľ.