8. kapitola
Cudzoložnica
1 Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4 a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, 5 a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? 6 Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7 Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. 8 A zase sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? 11 Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Ježiš - svetlo sveta
12 Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. 13 I povedali Mu farizeji: Sám svedčíš o sebe; Tvoje svedectvo nie je pravdivé. 14 Odpovedal im Ježiš: Keď aj sám svedčím o sebe, pravdivé je moje svedectvo, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem; vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16 A ak aj súdim, môj súd je spravodlivý, pretože nie som sám, ale so mnou je Otec, ktorý ma poslal. 17 A aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18 Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. 19 I povedali Mu: Kdeže je Tvoj Otec? A Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca; keby ste mňa poznali, poznali by ste aj môjho Otca. 20 Tieto slová povedal pri pokladnici, keď vyučoval v chráme; a nikto Ho nezlapal, lebo ešte neprišla Jeho hodina. Hádka so Židmi o Ježišovom božstve
21 Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť. 22 I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť? 23 On im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch. 25 Povedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím! 26 Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. 27 Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi. 28 Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil. 29 A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu. 30 Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho. 31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33 Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? 34 Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35 Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. 36 Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. 37 Viem, že ste potomstvo Abrahámovo; a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás. 38 Ja hovorím, čo som videl u Otca; a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca. 39 Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky; 40 ale vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha; to Abrahám neurobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha. 42 Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43 Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44 Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45 Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. 48 Židia mu povedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý? 49 Ježiš odpovedal: Ja nie som posadnutý, ale ctím si Otca. Vy ma však zneucťujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; jesto, kto ju hľadá a kto súdi. 51 Veru, veru vám hovorím: Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. 52 Povedali Mu Židia: Teraz sme poznali, že si posadnutý. Abrahám umrel, i proroci, a Ty hovoríš: Kto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. 53 Či si Ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci umreli; kým sa robíš? 54 Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva za nič nestojí. Oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte, že je vaším Bohom. 55 Vy ste Ho však nepoznali, ale ja Ho poznám; a keby som riekol, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným; ale poznám Ho a zachovávam Jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám sa veselil, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa. 57 Povedali Mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma že si videl? 58 Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som. 59 I zdvihli kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a prejdúc pomedzi nich, vyšiel z chrámu.